Uhorský palatín Juraj Turzo


Bytčiansky zámok / dobová maľba


Hrobka Leopolda Poppera pri Bytči



Najstarší záznam

Prvý záznam o Turzovke pochádza z Urbára bytčianskeho panstva, kde sa spomína založenie osady pod menom Thurzofalva v roku 1598. Lokačná listna a Zakladacie privilégium však boli vydané až 21. februára 1602 Uhorským palatínom Jurajom Turzom, ktorého sídlo bolo na Bytčianskom zámku. Zakladateľom Turzovky je teda práve tento, asi najznámejší predstaviteľ rodu Turzovcov, ktorý sa mimochom preslávil aj súdnym procesom s Alžbetou Bátoryčkou - krvavou pani z Čachtického zámku. Po smrti Juraja a neskoršie i jeho manželky Alžbety Coborovej v roku 1627, prešlo celé bytčianske panstvo do vlastníctva Mikuláša Esterháziho. Od polovice 17. storočia bola Turzovka v prenájme Beréniovskej rodiny až do  roku 1720, kedy dostal Anton Jozef Esterházi, vyplatením zálohy, Turzovku opäť do rúk Esterháziovskej rodiny.

V rámci zavedenia slávnej urbárskej regulácie panovníčku Máriou Teréziou, bol 4. júna 1772, na generálnej kongregácii Trenčianskej stolice, prijatý Turzovský urbár. Významným prínosom tohto múdreho činu, medzi národom obľúbenej panovníčky, bolo jasné usporiadanie vzťahov medzi poddanými a majetníckou vrchnosťou. Taktiež bolo nariadením zrušené aj dedičné richtárstvo, čím sa pristúpilo k menovaniu richtárov vo voľbách. Prvé listinné doklady o voľbe turzovského richtára sú však až z roku 1820, kedy sa ním stal Michal Koniar.

Počas povstania proti honvédsko-maďarským vojskám, bola časť týchto vojsk od decembra 1848 sústredená aj v oblasti Turzovky, odkiaľ podnikali výpravy proti povstaleckým  vojskám cisára, po ktorých boku bojovali aj slovenskí dobrovoľníci. Spod vojenského maďarského vplyvu, bola Turzovka definitívne oslobodená na prelome rokov 1848 - 49. V roku 1849 vznikol v Turzovke nový okres.

Rodina Esterháziovcov prenajala v roku 1868 celé bytčianske panstvo, vrátane Turzovky, Leopoldovi Popperovi. K definitívnemu pokonaniu v majetníckych vzťahoch došlo medzi zemepánom a predstaviteľmi turzovského urbariátu 30. mája 1883, čím sa urbár stal výlučným správcom majetkov obce.
Obecný štatút Turzovky platil od 22. novembra 1873. Od tohto roku používala už obec názov Turzovka. K odstráneniu jej pôvodného názvu "Thurzofalva" aj z obecnej pečate došlo však až roku 1889.

 


Zákopové boje počas 1. svetovej vojny


Kragujevac

 



Prvá svetová vojna

Povstania v Kragujevaci v roku 1918, sa v rámci vzbury proti vedeniu 1. svetovej vojny, zúčastnili aj vojaci z Turzovky a jej okolia, pričom bol v rámci verejnej popravy, 8. júna 1918, zastrelený aj rodený Turzovčan František Ďurkáč. Na frontoch prvej svetovej vojny padlo dovedna okolo 500 obyvateľov Turzovky. Po skončení krviprelievania vo vojne, došlo aj na území obce k niekoľkým organizovaným rabovačkám, ktoré mali za cieľ skonfiškovať majetok najmä židovských zbohatlíkov, ktorí k nemu prišli, využijúc nepriaznivé pomery medzi chudobným ľudom počas vojny. Po odvete čadčianskych židovských obchodníkov a zvyškov maďarských vojakov, ktorí spustili streľbu na slovenských legionárov, zachránil situáciu turzovský farár, povolaním skoro 700 československých vojakov, spoza hraníc Moravy. Všetky tieto vojnové a povojnové strasti mali podstatný vplyv na vznik epidémie škvrnitého týfusu, na ktorý, len roku 1918, zomrelo až 450 obyvateľov obce.

 


Železnica cez Turzovské námestie


Kňaz a politik Andrej Hlinka



Medzivojnové obdobie

Po zavedení krajinského zriadenia, v rámci prvej republiky, bola Turzovka začlenená do čadčianskeho okresu. Mala svoj vlastný notársky úrad a obecnú samosprávu viedol, na štyri roky volený, richtár. V roku 1922 rečnil v obci po prvý krát Andrej Hlinka, ktorý si svojou múdrosťou a prehľadom, získal na svoju stranu takmer celú turzovskú verejnosť, pričom sa jeho HSĹS stala víťazom všetkých nastávajúcich volieb - od volieb do Národného zhromaždenia v roku 1925. Do tohto obdobia zapadá aj vznik miestnej organizácie KSČ, ktorá zostane čiernou škvrnou, nielen turzovských, ale i celých slovenských dejín.

 




Športový areál Závodie


Obchod J. Menkynu



Slovenský štát a II. svetová vojna

Po vyhlásení samostatnosti Slovenska a vzniku Slovenského štátu, v roku 1939, sa Turzovka razom stala pohraničnou obcou. Blízkosť hraníc medzi suverénnym štátom a českým protektorátom, pritiahla do Turzovky pomerne veľký kontingent nemeckých vojsk, ktoré však za krátky čas opustili toto územie. Stalo sa tak na prelome augusta a septembra 1939. Obec, v rámci vynútenej dohody medzi Slovenskom a Nemeckom, prišla o pomerne veľké územie v okolí Bieleho kríža, ktoré pripadlo i s okolitými pozemkami do protektorátu.

O živote obyvateľov Turzovky i jej okolia počas trvania Slovenského štátu, je najlepšie vypočuť si rozprávania ešte žijúcich svedkov tohto obdobia. Oficiálne dokumenty, spracované na objednávku, ktoré sa bohužiaľ stali súčasťou dejepisu nášho národa, sú až hrubo tendenčné a zavádzajúce. Nech nám všetkým je na výstrahu, že naše deti a mládež, sa o Slovenskom štáte, učia presne tie isté klamstvá, ako za vlády zločineckej KSČ.



Výstavba Obecného domu


Pochod vzájomnosti v Turzovke


Budova Mestského národného výboru


"Budovanie socializmu"

Po skončení druhej svetovej vojny, sa v roku 1946 konali voľby do Národného zhromaždenia, už opäť konštituovanej Česko-Slovenskej republiky. V nich jasne dominovala Demokratická strana, ktorá získala dvakrát toľko hlasov ako komunisti. Nič to však nebolo platné, lebo vo februári 1948, sa vďaka puču, dostala k neobmedzenej vláde komunistická strana, ktorá po dobu takmer 45 rokov, systematicky devastovala krajinu na všetkých frontoch osobného i spoločenského života. Turzovka bola samozrejme súčasťou tohto diania. Spomeňme teda len niektoré "veľké" činy komunistov v našom regióne :

- Rozdelenie Turzovky, ktorá bola v 50-tych rokoch so 14 tisíc obyvateľmi najväčšou obcou v ČSR, na 10 menších obcí - prijaté 13. augusta 1954.

- Znárodnenie, zoštátnenie a praktická likvidácia súkromného vlastníctva. Komunisti násilím a bez náhrady ulúpili súkromným podnikateľom a živnostníkom napríklad : 11 pohostinských zariadení, tehelňu, stolárstvo, autobusovú dopravu, kino, lekáreň, obchod s pivom, obchod s palivom, stavebniny, pekárne, modernú pílu, likérku a ďalšie desiatky súkromných prevádzok, čím pripravili legálnych majiteľov, nielen o zdroj príjmov, ale najmä o majetky, ktoré nadobúdali po desaťročia ozaj tvrdej práce a odriekenia.

- Zrušenie útvarov urbariátov - znárodnenie lesov a pozemkov.

- Pozatýkanie a následné väznenie veľkého množstva najmä katolíckych veriacich.

V roku 1967, dňa 10. decembra, sa stala Turzovka, z rozhodnutia Krajského národného výboru v Banskej Bystrici, mestom. Toto smiešne rozhodnutie, po predošlom okýptení obce rozdelením na menšie celky, ktoré malo za následok pokles obyvateľstva Turzovky zo 14 tisíc v roku 1954 na 5782 v roku 1961, bolo zo strany komunistických posluhovačov zrejme len okatou provokáciou.

Po prepadnutí a následnom obsadení našej krajiny, najmä sovietskymi vojskami, v roku 1968, došlo aj v Turzovke k represáliam voči takzvaným reformným komunistom - prívržencom Alexandra Dubčeka. Až do roku 1989 dochádzalo, z dôvodu neznesiteľných osobných i spoločenských tlakov, k mnohým emigráciam ľudí, aj z hornokysuckej oblasti.