Amsterdam


Amsterdam - hlavné mesto Holandska

 

 

Amsterdam (Holandsko)

Amsterdam je hlavné mesto Holandska. Mesto bolo založené koncom 12. storočia ako malá rybárska dedinka na brehoch rieky Amstel. V súčasnosti je Amsterdam najväčším holandským mestom a je jeho finančným i kultúrnym centrom. Napriek tomu, že je hlavným mestom; centrálna vláda, parlament i holandský monarcha sídlia v Haagu. Hlavným mestom provincie Severné Holandsko, v ktorej sa Amsterdam nachádza, je Haarlem.

Amsterdam má 742 884 obyvateľov, v aglomerácii má vyše jeden a pol milióna ľudí. Žije v ňom dovedna 177 národností, čo z neho robí najmultikulturálnejšie mesto na svete.[1] Spolu s Rotterdamom, Haagom, Utrechtom a ďalšími menšími mestami je súčasťou rozsiahlej konurbácie nazývanej Randstad. V súčasnosti v nej žije vyše 6 miliónov ľudí.

Amsterdam má jedno z najväčších historických mestských centier v Európe pochádzajúce zo 17. storočia, z obdobia holandského „Zlatého veku“. V tejto dobe bol postavený systém sústredných polkruhových kanálov (holandsky „gracht“), ktorý dodnes určuje tvár mesta. Vďaka nim si Amsterdam vyslúžil prezývku „Benátky Severu“.

 













Rýchle vyhľadávanie

01. Prvé zjavenie Ide Peedermanovej
02. Podstata zjavení
03. Splnené predpovede
04. Ešte nenaplnené predpovede
05. Mariánske dogmy
06. Vysvetlenia Matky Božej
07. Obraz Matky všetkých národov
08. Cirkevné schválenie
09. Modlitba k Matke všetkých národov

 

 


Ida Peerdermanová

 

 

 

Prvé zjavenie Ide Peerdermanovej

Zjavenia v Amsterdame začali 25. marca 1945, v posledných dňoch Druhej svetovej vojny. Ida Peerdemanová, jej sestra a Idin duchovný radca dominikán páter Frehe, sedeli v izbe a rozprávali sa o vojnových zážitkoch, lebo nemecká okupácia Holandska, ktorá sa začala v roku 1940, skončila sa iba pred niekoľkými týždňami. Zrazu Ida pocítila silné vnútorné nutkanie ísť do vedľašej izby. Keď vošla, videla na protiľahlej stene silné svetlo, ktoré akoby vytlačilo celú stenu a v priestore, ktorý takto vznikol, sa objavila živá postava ženy. Bola oblečená v bielom a prepásaná pásom. Jej ruky boli otvorené dlaňami k Ide, ktorá bola zjavením akoby omráčená a nevedela, čo robiť. Vtom prehovorila k nej pani: „Opakuj, čo ti poviem“. Ida poslušne opakovala slová, ktoré pani vyslovovala pomaly a veľmi zreteľne. Páter Frehe povedal Idinej sestre: „Napíš všetko, čo tvoja sestra hovorí“. Bol to veľmi múdry kňaz, lebo takto sa nám zachoval písomný záznam nielen tohto prvého, ale aj všetkých následujúcich odkazov amsterdamských zjavení. Obsah zjavení je veľmi bohatý a je v ňom materiálu pre celé generácie teológov a mariológov. Ťažko určiť, čo je najdôležitejšie.

Najpozoruhodnejšie na zjaveniach je to, že sa v nich asi 150 krát opakuje, že Mária je Matkou všetkých národov. Pre mnohých ľudí to bolo niečo nové, no Božia Matka bola Matkou všetkých národov od chvíle zvestovania, keď jej anjel oznámil, že Boh si ju vybral za matku svojho Syna. Už pri návšteve Alžbety - čo bolo krátko po zvestovaní – z vnuknutia Ducha Svätého odpovedá na pozdrav Alžbety slovami: „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“, čo sa dá chápať aj ako „Blahoslaviť ma budú všetky národy“.

Sám pápež Pavol VI. na konci tretieho zasadania II. vatikánskeho koncilu oznámil zhromaďeným otcom koncilu: „A preto na slávu Panny Márie a naše vlastné potešenie vyhlasujeme Najsvätejšiu Pannu Máriu za Matku Cirkvi a želáme si, aby od dneška svätá Panna Mária bola celou kresťanskou pospolitosťou ešte viac uctievaná a vzývaná pod týmto novým a drahým titulom“.

 

 


Ida Peerdermanová

 

Podstata zjavení

Titul Matka všetkých národov je často spájaný aj s ďalšími titulmi. Napríklad v zjavení z 31. decembra 1951 Panna Mária hovorila: „Matka všetkých národov stojí uprostred sveta pred krížom. Prichádza pod menom Spoluvykupiteľka, Prostrednica (Sprostredkovateľka) a Orodovnica. Pod týmito titulmi prejde do dejín mariológie“. A opäť 8. decembra 1952: „Matka všetkých národov je tu, je všade, aby ti pomáhala, pretože ona je Spoluvykupiteľka, Sprostredkovateľka a Orodovnica. Toto bude posledná (mariánska) dogma. Pracuj na tom usilovne a rýchlo. Matka všetkých národov sľubuje, že pomôže ľudstvu, keď ju bude uctievať pod týmito titulmi.“ V týchto slovách treba vidieť koreň a podstatu amsterdamských zjavení.

 

 


Pápež Pius XII.


Pápež Pavol VI.

 

Splnené predpovede

Mariánske zjavenia poskytujú však len zriedkakedy také presvedčivé a každému zrozumiteľné dôkazy o svojej pravosti – teda autenticite – ako zjavenia v Amsterdame. Ide hlavne o predpovede, ktoré sa splnili. Najznámejšou je predpoveď o smrti pápeža Pia XII. Panna Mária to oznámila vizionárke Ide Peerdemanovej 19.februára 1958, v čase, keď Pius XII. bol ešte celkom zdravý a v plnej aktivite. Povedala jej: „Tento Svätý Otec Pius XII. bude pozvaný medzi nás začiatkom októbra tohto roku. Matka všetkých národov, Spoluvykupiteľka, Sprostredkovateľka a Orodovnica ho vovedie do večnej radosti...ale toto je tajomstvo, s ktorým sa nezver nikomu.“ Ida sa priznala svojmu spovedníkovi, že Panna Mária jej odovzdala tajomstvo. Duchovný radca O. Frehe OP jej poradil, aby obsah tajomstva napísala v dvoch kópiách: jednu odložila pre seba a druhú, v zapečatenej obálke, aby odovzdala jemu.“ O osem mesiacov neskoršie, 9. októbra 1958, Pius XII. zomrel v Castel Gandolfo. Ida potom išla za svojim spovedníkom a žiadala ho, aby otvoril zapečatenú obálku. Bol v nej ten istý text, ktorého kópiu mala aj ona. Obaja žasli nad touto presnou predpoveďou, ktorá mohla prísť iba od Boha, pretože iba Boh pozná hodinu našej smrti. A takýchto predpovedí bolo niekoľko. Viaceré  z nich sa už uskutočnili, iné čakajú na svoje uskutočnenie.

Napríklad predpoveď o II. vatikánskom koncile. Dňa 1. októbra 1949 – teda 13 rokov pred otvorením koncilu – Ida mala videnie Svätopeterského chrámu. Potom počula hlas Panny Márie, ktorá jej povedala: „Dieťa moje, tam vidíš pápeža v celej jeho veľkňazskej nádhere. Dvíha dva prsty. Počúvaj dobre: náuka je správna, ale má právo obmeniť niektoré zákony.“ Potom videla veľkú zasadaciu sieň, kde predsedal pápež a Panna Mária jej hovorila: „Je dovolené obmeniť zákony. Niektoré sa môžu, iné sa musia zmeniť.“ O poldruha roka neskoršie (11. februára 1951) Pana Mária opäť ukázala Ide veľké zhromaždenie biskupov z celého sveta. Bol tam aj pápež, ktorý mal pred sebou veľkú knihu. Potom povedala Ide: „Dobre počúvaj dieťa moje. Niektoré zmeny sa už urobili, o ďalších sa vedú debaty. Ja však ti odovzdám posolstvo môjho syna. Náuka je správna, ale zákony sa môžu, ba musia zmeniť.“ Toto je veľmi presvedčivý dôkaz správnosti a faktu prispôsobenia sa Cirkvi 20. storočiu, čo bolo predmetom koncilových rokovaní o 10 – 15 rokov neskoršie. Koncil sa zišiel, zmenilo sa mnoho v tom, čo sa zmeniť mohlo a malo, ale vieroučná náuka Cirvi zostala nezmenená.

Dňa 31. mája 1965, počas 3. a 4. zasadania II. vatikánskeho koncilu, Panna Mária prikázala Ide: „Choď za pápežom Pavlom a povedz mu v mene Matky všetkých národov: „Toto je posledné varovanie pred zakončením koncilu. Rímskej cirkvi hrozí rozkol. Vystríhaj svojich kňazov. Nech sa prestanú zaoberať všelijakými škodlivými teóriami o Eucharistii, sviatostiach, náuke viery, kňazstve, manželstve a plánovaní rodiny. Satan, duch nepravdy, sa pokúša pomýliť ich rozličnými názormi modernizmu a zviesť ich. Božské učenie a zákony sú platné pre všetky časy a novo aplikovateľné pre každú dobu“.

 

 


Kaplnka Matky všetkých národov
v Amsterdame


Obraz vystavený počas slávnosti
Matky všetkých národov v Amsterdame

 

Ešte nenaplnené predpovede

Medzi ešte nesplnenými predpoveďami je aj predpoveď veľkej svetovej katastrofy. Dňa 26. decembra 1947 Ida mala videnie, v ktorom Panna Mária predpovedala: „Strašná pohroma postihne celý svet, od severu na juh, od juhu na západ, od západu na východ... Svet bude akoby roztrhnutý vo dvoje“. Ida potom videla zemeguľu, ktorá bola diagonálne rozdelená priepasťou a viseli nad ňou čierne mraky. Idu ovládol pocit veľkého žiaľu a úzkostlivej bolesti. Ako vo Fatime, tak aj v Amsterdame cieľom týchto predpovedí nie je zasrašiť ľudstvo, ale skôr vyzývať ho na pokánie. Z čítania Starého zákona vieme, že v Božom poriadku je súvislosť medzi hiechom a nevyhnutnými následkami hriechu. Boh hrozil, že zničí Ninive, ale keď obyvatelia Ninive činili pokánie, mesto nezničil. Boh bol chotný nepotrestať Sodomu a Gomoru, ak sa v tých mestách nájde aspoň desať spravodlivých. V Novom zákone máme Pannu Máriu, ktorá je našou Orodovnicou a ktorá vždy prosí Boha za nás, tak ako kedysi Abrahám prosil Boha, aby ušetril hriešne mestá. Závisí od nás, do akej miery budeme spolupracovať s Božou milosťou, do akej miery sme ochotní zmeniť naše konanie a počúvať výzvy, v ktorých nám Ona komunikuje Božiu vôľu. Mária nám ukazuje, ako môžeme zmierniť Boží hnev a odvrátiť zalúžený trest. V jednom zjavení, ktoré mala Ida 9. júna 1946, videla Pannu Máriu, ako sa zo smútkom díva na ľudstvo a hlasom plným žiaľu hovorí: „Spravodlivosť, pravda a láska sa už nenachádzajú medzi ľuďmi... To znamená nešťastie a pohromu. Hovorím ti už po druhýkrát: kým sa tieto čnosti nevrátia medzi ľudí, nebude na zemi pravý mier!“ V tom treba vidieť jasný odkaz a varovanie: budúcnosť ľudstva je v našich rukách a závisí od toho, čo podnikneme, aby prišla medzi ľudí pravda a láska. Musíme byť nielen čnostní a spravodliví, ale musíme sa snažiť, aby nás bolo čím viacej takých, aby kvôli týmto spravodlivým Boh netrestal svet za hriechy nespravodlivých. Prvým krokom v tomto smere je aj modlitba, ktorú Ide odovzdala Panna Mária vo februári 1951. Panna Mária povedala Ide: „Nech sa všetci ľudia vrátia ku Krížu. Iba toto môže priniesť ľudstvu pokoj a spokojnosť. Opakuj za mnou. Modli sa pred krížom túto modlitbu:

Pane Ježišu Kriste, Syn Otca,
zošli teraz na zem svojho Ducha.
Daj, nech Duch Svätý prebýva v srdciach všetkých národov,
aby boli uchránené od skazy, nešťastia a vojny.
Kiežby Matka všetkých národov,
ktorá bola kedysi Máriou,
bola našou Orodovnicou. Amen.

Dieťa moje, toto je krátka a jednoduchá modlitba, ktorú môže každý človek v svojom vlastnom jazyku recitovať pred krížom, a môže ju opakovať, aj keď nemá pred sebou kríž... Modli sa pred krížom modlitbu, ktorú som ťa naučila a môj Syn vypočuje každú tvoju prosbu...Ja som Matka všetkých národov a chcem, aby ma svet poznal pod týmto menom. Nech ľudské dietky všetkých krajín sveta, tvoria jednu rodinu.“

V zjavení 20. septembra 1951 odporučila: „Nech ľudia každodenne odriekajú túto krátku a jednoduchú modlitbu. Je krátka a jednoduchá, takže každý človek sa ju môže modliť aj v ruchu moderného sveta. Odovzdávam ju, aby ste ňou zvolávali na ľudstvo pravého Ducha.“

Tak znie doslovný odkaz Panny Márie. Mnohým ľuďom však boli slová „ktorá bola kedysi Máriou“ akoby záhadou a pýtali sa: „A čo už prestala byť Máriou?“ Neprestala, ale je to jej želanie. Ona sama to odôvodňuje takto: „Mnohí poznali Máriu ako Máriu... V tejto novej dobe chcem však byť matkou všetkých národov. To pochopí každý."

 

 


Socha Matky všetkých národov


Svetová slávnosť na počesť
Matky všetkých národov





 

Mariánske dogmy

Vo viacerých zjaveniach Panna Mária výslovne žiadala, aby titul Spoluvykupiteľka, Sprostredkovateľka a Orodovnica, bol slávnostne proklamovaný ako dogma. Takáto jej konkrétna žiadosť, sa doteraz neobjavila v žiadnom z jej zjavení v celej histórii.

Prvou mariánskou dogmou bolo vyhlásenie Panny Márie za Bohorodičku – matku Boha, Ježiša Krista, v ľudskej podobe. Vyhlásil ju všeobecný koncil v Efeze.

Druhá dogma sa týka panenstva Panny Márie a bola vyhlásená v roku 649. V nej sa slávnostne proklamuje učenie o Panne Márii „vždy Panne“. Táto dogma potvrdila náuku Cirkvi, že Mária bola pannou pred pôrodom Ježiša Krista a ostala pannou aj po pôrode.

Tretiu dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie vyhlásil blahoslavený Pius IX. 8. decembra 1854. Vyhlasuje, že Panna Mária prišla na svet bez poškvnenia dedičným hriechom.

Štvrtú dogmu, ktorá hovorí, že Panna Mária „po skončení svojho pozemského života bola vzatá s telom aj dušou do nebeskej slávy a pán ju povýšil za kráľovnú vesmíru“, vyhlásil Pius XII. 1. novembra 1950.
 
Teraz je na rade dogma piata a posledná, ktorá oficiálne zakotví tri ďalšie atribúty našej nebeskej Matky ako Spoluvykupiteľky, Sprostredkovateľky a Orodovnice. Zatiaľ, čo predchádzajúce dogmy sa týkali pozemského života Panny Márie, piata dogma sa týka jej úlohy v dejinách spásy, nelen počas, ale aj po jej pozemskom živote. Pritom Panna Mária sama uvádza teologické a biblické podklady pre toto vyhlásenie. Napríklad hovorí, že bola Spoluvykupiteľkou od chvíle, čo si ju Boh vybral za Matku svojho Syna (29. apríla 1951); že je Spoluvykupiteľkou, Prostrednicou a Ordovnicou nielen preto, že je matkou Krista, ale aj preto, že bola nepoškvrnene počatá; stala sa Spoluvykupiteľkou, lebo dala ľudské telo vykupiteľovi, bola predurčená trpieť a so svojim Synom prežívala telesné i duševné muky na jeho krížovej ceste a počas jeho smrteľného zápasu na Kalvárii.  V zjavení z 29. apríla 1951 Ida opisuje, ako videla Pannu Máriu, ktorá „od žiaľu omdlieva pod krížom. Oboma rukami objíma nohy svojho ukrižovaného Syna a horko plače. Potom vstáva a ja vidím meč, ktorý prichádza z pravej strany a je namierený na Máriino srdce. Potom počujem, ako Pani hovorí: To bolo bodnutie mečom ktoré o mne predpovedali.“

 

 


Oltár s obrazom Matky všetkých národov

 

Vysvetlenia Matky Božej

Tieto dôvody Panna Mária uvádza, aby rozptýlila pochybnosti a vyvrátila námietky niekoľkých súčasných teológov.V zjavení 15. novembra 1951 hovorí vizionárke Ide: „Ja som bola Spoluvykupiteľkou z vôle Otca. Povedz to svojim teológom! A povedz im ešte, že toto bude posledná dogma v histórii mariológie“. V ďalšom zjavení (31. decembra 1951) Panna Mária hovorí: „Odovzdaj presne toto posolstvo: Otec, ktorý je Pán a Boh, chcel, aby služobnica Pána prišla na tento svet ako Mária. Vyvolil ju spomedzi všetkých žien ako Spoluvykupiteľku, Prostrednicu a Orodovnicu. Povedz tvojim teológom: od počiatku bola stvorená ako Spoluvykupiteľka!“ A 4. apríla 1954 mala Panna Mária tento posledný odkaz pre teológov: „Povedz tvojim teológom, že teraz je už všetko iba v ich rukách. Teraz je na nich, aby splnil vôľu Pána Ježiša Krista. Táto dogma musí prísť ako uholný kameň mariánskeho myslenia. Povedz teológom, že Matka (Žena) všetkých národov chce, aby sa tak stalo.

 




Obraz Matky všetkých národov

 

 

Obraz Matky všetkých národov

Obraz Matky všetkých národov znázorňuje Pannu Máriu ako mladú tehotnú ženu. Stojí na zemeguli pred krížom svojho syna. Vznáša sa nad stádom bielych a čiernych oviec, ktoré predstavujú národy všetkých farieb a jazykov. Je oblečená do bieleho rúcha a prepásaná pásom zlatožltej farby. Má rozpäté ruky a na dlaniach jej vidno rany, ktoré sú však už zahojené. Z rán vychádzajú tri lúče svetla, ktoré znamenajú milosť, vykúpenie a pokoj pre všetky národy. Je zaliata svetlom, ktoré vychádza z kríža a symbolizuje zmŕtvychvstalého Vykupiteľa. Vo všetkom je podobná apokalyptikej žene „odetej slnkom“ okrem malého detailu: nešliape na hlavu hada. V tomto tiež treba viieť hlbokú symboliku: keď bude prijatá a pochopená účasť Panny Márie v dejnách spásy a všetky národy ju budú uctievať ako Spoluvykupiteľku, Prostrednicu a Orodovnicu, víťazstvo jej Nepoškvrneného srdca bude zavŕšené a satan bude konečne a definitívne premožený.

V takejto podobe sa Panna Mária Ide Peerdemanovej ukázala vo videní, ktoré mala 4. marca 1951. Povedala jej: „Pozri sa na moju podobu a dobre si ju prehliadni... Zariaď, aby podľa toho čo vidíš, bol namaľovaný obraz a spolu s nim rozširuj aj modlitbu, ktorú som Ťa naučila.“ V ďalšom zjavení (31. mája 1951) sama Panna Mária vysvetlila Ide symboliku vyobrazenia: „Stádo ovečiek predstavuje národy sveta, ktoré nenájdu pokoja, kým sa ich oči neupriamia na kríž, ktorý je centrom tohto sveta. Pozri sa na moje ruky a uvidíš tri lúče svetla, ktoré znamenajú milosť, vykúpenie a pokoj. Milosťou môjho Pána a Vládcu a pre jeho lásku, ktorou miloval ľudstvo, Otec poslal svojho jednorodeného Syna ako Vyupiteľa sveta. A teraz Otec a Syn posielajú na zem Svätého Ducha, Ducha pravdy, ktorý jediný môže priniesť pokoj. Teda: milosť, vykúpenie a pokoj. Otec a Syn chcú poslať na zem aj Máriu Matku všetkých národov, ako Spoluvykupiteľku, Prostrednicu a Orodovnicu. – Tu som ti podala jasné a zreteľné vysvetlenie obrazu.

Pod vedením Idy namaľoval nemecký maliar Heinrich Repke už v roku 1951 známy obraz Matky všetkých národov. V následujúcom roku preniesli obraz do špeciálnej kaplnky v Amsterdame (Diepenbrockstr. 3), kde sa nachádza dodnes a je predmetom úcty stále rastúceh počtu pútnikov a mariánskych ctiteľov. O kaplnku sa starajú sestričky z Rodiny Panny Márie-Spoluvykupiteľky.

 




Haarlemska katedrála v Amsterdame

 

Cirkevné schválenie

Pana Mária prisľúbila Ide, že sa dožije cirkevného schválenia zjavenia v Amsterdame. Oficiálne cirkevné schválenie udalostiam v Amsterdame udelil Mons. Hendrik J. Bomers, biskup diecézy Haarlem-Amsterdam a jeho pomocný biskup Jozef Punt dňa 31. mája 1996. Krátko potom, 17. júna 1996, Ida Peerdemanová, vo veku 91 rokov, zomrela.

 


 



Modlitba k Matke všetkých národov

Pane Ježišu Kriste, Syn Otca,
zošli teraz na zem svojho Ducha.
Daj, nech Duch Svätý prebýva v srdciach všetkých národov,
aby boli uchránené od skazy, nešťastia a vojny.
Kiežby Matka všetkých národov,
ktorá bola kedysi Máriou,
bola našou Orodovnicou. Amen.