MATT TAIBBI: STROJ NA VÝROBU BUBLÍN

Na začiatku augusta priniesol internetový portál Rollingstone.com zaujímavý článok nazvaný „Goldman Sachs the Great American Financial Market Bubble Machine“, ktorého autorom je Matt Taibbi. Tento pomerne dlhý text obsahuje množstvo zaujímavých súvislostí a vysvetľuje hlbšie dôvody vzniku hospodárskych kríz a ukazuje možnosť ako dokáže najsilnejšia americká banka manipulovať trh a verejnú mienku. Z tohto dôvodu Vám prinášame jeho skrátený preklad a veríme, že aj Vy v ňom nájdete množstvo zaujímavých a poučných súvislostí. 

(skrátený preklad Ronald Ižip)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Stroj na výrobu bublín

  

    Na začiatku augusta priniesol internetový portál Rollingstone.com zaujímavý článok

nazvaný „Goldman Sachs the Great American Financial Market Bubble Machine“, ktorého

autorom je Matt Taibbi. Tento pomerne dlhý text obsahuje množstvo zaujímavých súvislostí

a vysvetľuje hlbšie dôvody vzniku hospodárskych kríz a ukazuje možnosť ako dokáže

najsilnejšia americká banka manipulovať trh a verejnú mienku. Z tohto dôvodu Vám

prinášame jeho skrátený preklad a veríme, že aj Vy v ňom nájdete množstvo zaujímavých a

poučných súvislostí.

   Prvá vec, ktorú by ste mali vedieť o Goldman Sachs je, že je všade. Táto najsilnejšia

investičná banka na svete je vampírom, ktorý sa zahryzne do všetkého odkiaľ cíti peniaze.

Od technologickej bubliny až po vysoké ceny ropy, GS stojí za všetkými veľkými trhovými

manipuláciami od Veľkej hospodárskej krízy. Ak Amerika cirkuluje okolo výlevky, GS našiel

spôsob ako sa tou výlevkou stať – extrémne nešťastná medzera v systéme západného

demokratického kapitalizmu, v ktorom spoločnosť pasívne riadená voľným trhom a

slobodnými voľbami, táto neorganizovaná demokracia je vždy porazená organizovanou

chamtivosťou.

   Bezprecedentná sila a dosah tejto banky umožnili zmeniť Ameriku na obrovský podvod

typu nafúkni-a-nechaj-spadnúť, roky manipulujúc všetky ekonomické sektory. Kolaps tohto

alebo iného trhu v sebe nesie skryté náklady, a všetky tieto peniaze, ktoré strácame,

niekam idú, a v doslovnom ako aj obraznom ponímaní je práve GS miesto, kam smerujú:

Banka je obrovský vysoko sofistikovaný motor, ktorý transformuje rozptýlené bohatstvo

spoločnosti do čistého zisku pre najbohatších jednotlivcov.

   Toto dosahujú znovu a znovu tým istým spôsobom. Vzorec je relatívne jednoduchý: GS sa

dostane do stredu špekulatívnej bubliny a predáva investície, ktoré vie, že sú odpad. Potom

na tieto investície priláka obrovské sumy od strednej a nižšej triedy spoločnosti za pomoci

štátnej korupcie, keď za pár drobných, ktorými dotuje politické strany, dokáže zmeniť

burzové pravidlá. A potom, keď sa pyramída rozpadne a milióny jednotlivcov ostanú bez

peňazí, začne celý proces opäť, požičiavaním nám naše vlastné peniaze s úrokom. Rovnakú

pesničku hrajú už od roku 1920 a teraz sa chystajú spraviť to znova a vytvoriť novú a ešte

drzejšiu bublinu. Ak ju však chceme pochopiť, tak je nutné sa pozrieť na históriu piatich

bublín, v ktorých hrá svoju významnú úlohu Goldman Sachs.

 

   Bublina 1 – Veľká depresia

   Goldman však nebol vždy monštrum z Wall Street, ktoré je príliš veľké na krach (too big to

fail). Banka bola založená v roku 1869 nemeckým imigrantom Markusom Goldmanom a

jeho zaťom Samuelom Sachsom. Za prvých sto rokov existencie GS iba v jednom prípade

jeho vtedajšie konanie pripomína to dnešné – špekulatívna mánia pred krachom na konci

20-teho storočia.

   Veľký Hindenburg finančnej histórie má niekoľko čŕt, ktoré by mohli vyzerať veľmi podobne.

Vtedy bol hlavným investičným nástrojom, používaným na okradnutie investorov tzv.

investičný trust. Ten bol podobný ako dnešné podielové fondy a vyberal peniaze od veľkých

a malých investorov a vkladal ich do cenných papierov na Wall Street. Bežný investor do

investičného trustu sa cítil ako veľký hráč a táto mánia vytvorila novú generáciu

špekulatívnych investorov.

   Tu sa vytvoril vzor pre správanie GS, ktorý do hry síce vstúpil neskoro, avšak oboma

nohami a naplno. Prvým počinom bolo vytvorenie Goldman Sachs Trading Corporation;

banka vydala milión akcií po 100 kusoch, následne skúpila všetky tieto akcie za vlastné

peniaze a 90% z nich predala verejnosti za 104USD. Táto spoločnosť potom nemilosrdne

nakupovala svoje vlastné akcie a tlačila ich cenu vyššie, aby nakoniec predala časť svojich

akcií a založila nový trust Shenandoah Corporation. Ten vydal milióny akcií a opäť

sponzoroval vytvorenie nového fondu Blue Ridge Corporation. Takýmto spôsobom vznikala

investičná pyramída, keď z 7,250,000 emitovaných akcií Blue Ridge až 6,250,000 bolo

vlastnených Shenandoahom, ktorý bol z veľkej časti vlastneným Goldman Tradingom.

Konečným výsledkom bola skvostná reťaz vypožičaných peňazí, ktorá bola extrémne

zraniteľná na prepad výkonnosti kdekoľvek počas tejto línie. Základnú myšlienku nie je

ťažké nasledovať: dáš dolár a požičiaš si deväť voči nemu, potom zoberieš týchto 10

dolárov a požičiaš si 90, následne zoberieš týchto 100 a požičiaš si 900 a v celom procese

pokračuješ až pokým je verejnosť ochotná požičiavať nové peniaze. Pokiaľ však posledný

fond začne strácať na hodnote, nemáš žiadne peniaze aby si mohol kryť svojich investorov

a masaker začína.

   Vo svojej knihe „The Great Crash“ slávny ekonóm Jahn Kenneth Galbraith nazval kapitolu o

týchto trustoch „In Goldman Sachs We Trust“ (Veríme v Goldman Sachs), kde ich vykreslil

ako klasický príklad šialenstva investícií založených na páke. Píše, že trusty boli hlavnou

príčinou krachu a strata banky dosiahla 475 mld. USD v súčasných peniazoch.

 

   Bublina 2 – Technologické akcie

   Posunieme sa o 65 rokov neskôr. Goldman nielenže prežil krízu, ktorá zničila tak veľa

investorov, ale stal sa hlavným upisovateľom akcií najväčších a najbohatších spoločností.

Vďaka Sidney Weinbergovi, ktorý sa z pozície asistenta vrátnika prepracoval na CEO firmy,

Goldman sa stal priekopníkom v IPO (uvedenie akcií novej firmy na trh) čo je jeden z

hlavných a najlukratívnejších spôsobov ako spoločnosti získavajú peniaze. V 70-tych a

80-tych rokoch Goldmanu chýbal ten politický vplyv ako má v súčasnosti, avšak bol firmou,

ktorá mala povesť najväčšieho talentu na Wall Street.

   A potom sa niečo zmenilo. Je ťažké povedať, kedy presne, mohlo to súvisieť s príchodom

Roberta Rubina, spolupredsedu predstavenstva GS na začiatku 90-tych rokov, do Bieleho

domu ako ministra financií. Rubin bol považovaný za jednu z najmúdrejších osôb, ktoré

kedy chodili po planéte, spolu s Newtonom , Einsteinom a Katntom ďaleko za ním. Rubin

bol prototyp bankára, pravdepodobne sa narodil v obleku za 4000USD a tvár mal

permanentne zamrznutú v náznaku ospravedlnenia, že je omnoho múdrejší, než ostatní.

Stalo sa takmer národným klišé, že čokoľvek, čo Rubin považoval za dobré, bolo to

najlepšie pre ekonomiku. Tento jav dosiahol vrchol v roku 1999, kedy sa objavil na titulnej

stránke Time spolu so svojim sekretárom Larry Summerom a šéfom FEDu Alanom

Greenspanom, pod názvom „Skupina, ktorá zachráni svet“. A to, čo si Rubin myslel bolo,

že americká ekonomika a najmä finančné trhy sú preregulované a potrebujú väčšiu

slobodu. Počas svojho funkčného obdobia Clintonov Biely dom vykonal sériu ťahov, ktoré

mali drastický vplyv na svetovú ekonomiku – čo sa začalo s Rubinovým totálnym zlyhaním

ukontrolovať svoju starú firmu v bláznivom behu pre obscénne krátkodobé zisky.

Základný podvod v Internetovej dobe je ľahké pochopiť aj pre finančného analfabeta.

Spoločnosti, ktoré nemali nič iné ako kopec nápadov sa cez IPO dostali na burzu a za

výdatnej pomoci médií boli verejnosti predávané za mega milióny. Bolo to ako keby banky

ako GS viazali okolo melónov stužku a hádzali ich z 50. poschodia pričom na telefóne čakali

na bidy. V tejto hre ste mohli vyhrať iba vtedy, pokiaľ ste vybrali vaše peniaze predtým ako

melón dopadol na chodník.

   Podľa Jaya Rittera, profesora financií špecializujúceho sa na IPO, banky ako Goldman

museli vedieť, že mnoho z firiem nikdy nezarobí. Na začiatku 80-tych rokov najväčší

upisovatelia trvali pred IPO na troch rokoch ziskovosti firmy. Potom sa z toho stal rok a

neskôr iba štvrťrok. V čase internetovej bubliny sa dokonca nepožadovala ziskovosť ani v

dohľadnej budúcnosti. Goldman popiera, že by v internetových rokoch zmenil upisovacie

štandardy, avšak jeho vlastné štatistiky ukazujú opak.

   Podobne ako v 20-tych rokoch, Goldman začal pomaly avšak skončil v bláznivom švungu.

Potom ako emitoval malú spoločnosť s názvom Yahoo! v roku 1996, keď internetová

bublina začínala, Goldman sa rýchlo stal kráľom IPO v internetovom veku. V roku 1997 si

vybral 24 spoločností, ktorých až tretina bola v strate. V roku 1999, počas vrcholu bubliny

upísal až 47 spoločností, rok na to 18 spoločností, z ktorých až 14 bolo v strate. Ako hlavný

upisovateľ internetových akcií zabezpečoval GS oveľa volatilnejšie zisky ako jeho

konkurencia: v roku 1999 priemerné IPO Goldmana vyskočilo o 281% nad jeho otváraciu

cenu, pričom priemer Wall Street bol 181%.

   Ako dosahoval Goldman také neobyčajné výsledky? Jednou z odpovedí je, že vykonávali

prax s názvom „laddering“ , čo znamená, že manipulovali cenu nových ponúk akcií.

Funguje to takto: ste GS a osloví vás spoločnosť Bullshit.com, aby ste akcie dostali na

burzu. Vy sa dohodnete na bežných podmienkach: oceníte akcie, rozhodnete koľko má ísť

na burzu a zoberiete CEO firmy na „road show“ po investoroch, všetko výmenou za malý

6-7% poplatok z objemu akcií. Hneď na to dáte svojim veľkým klientom právo na nákup

veľkého objemu týchto akcií za nízku uvádzaciu cenu, napr. 15USD, za sľub, že neskôr na

otvorenom trhu nakúpia viac. Tieto informácie vám automaticky dávajú insiderský vhľad do

akcií spoločnosti, ktorý nemá nikto z daytraderov snažiacich sa postupovať iba na základe

verejných informácií. Viete, že investori, ktorí nakúpili za 15USD, tak nakúpia aj neskôr na

úrovni 20USD, čo takmer garantuje rast akcií. Takýmto spôsobom mohol Goldman vyhnať

cenu akcie umelo hore, čo samozrejme bolo v záujme banky. Hovorí sa, že GS bol

najhorším páchateľom takýchto manipulácií a v roku 2005 zaplatil pokutu za svoje aktivity

„laddering“ 40 milónov dolárov, čo sú drobné v porovnaní so ziskami, ktoré dosahoval z

IPO.

   Takéto praktiky vykonali z internetovej bubliny jednu za najhorších katastrof vo svetovej

finančnej histórií. Iba z Nasdaqu bolo vymazaných 5 biliónov dolárov bohatstva. Avšak

skutočným problémom neboli peniaze, ktoré stratili investori, ale peniaze, ktoré získali

investiční bankári dostávajúci tučné odmeny. Miesto lekcie, že každá bublina spľasne,

internetové roky demonštrovali Wall Streetu, že nafúknuť bublinu je veľmi jednoduché a

Zóna Obchodníka CI KOMODITY http://www.cikomodity.com/index.php?action=trhovy-

odmeny sú o to väčšie, čím je mánia a iracionalita väčšia.

   Nikde to nebolo bližšie k pravde ako u Goldmanu. Medzi rokmi 1999-2002 firma vyplatila

28,5 mld. USD na bonusoch, čo je zhruba 350,000 na zamestnanca. Trh tak prestal byť

racionálnym miestom, ale stal sa z neho spôsob konverzie peňazí investorov do bonusov a

výplat bankárov.

 

   Bublina 3 – Horúčka na trhu domov

   Vystopovať rolu GS v globálnej katastrofe, ktorou bola bublina na trhu realít, nie je ťažké.

Aj tu bolo základným trikom opustenie štandardov upisovania, hoci tu sa jedná o štandardy

na poli hypotekárnych úverov, nie IPO. Až doteraz si boli všetci vedomí, že hypotekárni

díleri trvali na tom, aby kupujúci nehnuteľností boli schopní zložiť zálohu aspoň 10% z ceny

nehnuteľnosti, mali dostatočný príjem a dobré kreditné ohodnotenie a mali skutočné meno.

Potom, na začiatku tisícročia boli tieto požiadavky vyhodené z okna a hypotéky sa začali

rozdávať pomaly aj v baroch.

   Nič z toho by nebolo možné bez investičných bankárov ako je Goldman, ktorí vytvorili

nástroje na balenie zlých hypoték dokopy a predávali ich v blokoch nič netušiacim

penzijným fondom a poisťovacím spoločnostiam. Toto vytvorilo masový trh pre toxické

úvery, ktorý predtým nikdy neexistoval; počas starých časov by žiadna banka nechcela

držať toxické úvery na svojich knihách, keďže pravdepodobnosť ich krachu je veľká.

Jednoducho, nie je možné vypisovať tieto hypotéky, pokiaľ ich nemôžete predať niekomu,

kto nevie čo sú zač.

   Goldman využíval túto metódu, aby skryl neporiadok, ktorý predával. Najprv zviazali

dokopy stovky hypoték do nástrojov s názvom CDO (kolateralizovné dlhové záväzky).

Potom ich predávali investorom s myšlienkou, že časť z nich bude v každom prípade OK a

nie je dôvod sa obávať tých zlých. CDO tak bol ako nástroj v poriadku a týmto spôsobom sa

zo zlých hypoték stali nástroje s ratingom AAA. GS však nebol v žiadnom riziku, keďže tieto

nástroje predával investičným spoločnostiam, avšak sám uzatváral krátke pozície proti

týmto inštrumentom.

   Efekt bubliny nehnuteľností vidíme všetci – okrem iného viedol ku kolapsu Lehman

Brothers, Bear Stearns a AIG. Toxické portfólia týchto inštitúcií pozostávali z pozícií voči

Goldmanu, ktorý si ochraňoval svoje vlastné pozície v CDO cez CDS (kreditné swapy).

Nakoniec tak získal od AIG 13 mld. USD daňových poplatníkov za svoje CDS, čo znamená,

že na úverovej bubline zarobil dvakrát: oklamal investorov, ktorí nakúpili CDO a vsádzaním

proti týmto CDO cez CDS, a potom keď sa situácia otočila, tak dostal peniaze od daňových

poplatníkov za tie isté stávky.

   A opäť, ako sa svet zabáral hlbšie do krízy, Goldman si vyplatil prémie v objeme 16,5 mld.

USD, s priemerom 662,000USD na zamestnanca. Ako tvrdí hovorca spoločnosti: „Pracovali

sme tu veľmi tvrdo“. Avšak to najlepšie ešte len príde. S tým ako krach bubliny

nehnuteľností spôsoboval kolaps finančných inštitúcií, Goldman zostrojil ďalšiu bublinu, o

ktorej svet nemal ani tešenie, že by za ňou mohli stáť banky.

 

   Bublina 4 – Cena ropy

   S tým ako verejnosť odmietala vložiť svoje peniaze do čohokoľvek, čo pripomína papierové

investície, Wall Steet potichu presunul kasíno do trhu s fyzickými komoditami, tovarom na

ktorý sa dalo siahnuť. Pokles dolára, krach nehnuteľností a úverov spôsobil „útek ku

komoditám“. Ropné futures vyleteli dohora a ich cena narástla zo 60 dolárov v lete 2007 až

na 147 dolárov v lete 2008.

   Avšak všetko to bolo klamstvo. Krátkodobá ponuka ropy rástla a dopyt po rope sa znižoval.

6 mesiacov predtým ako cena dosiahla svoj vrchol, ponuka ropy sa zvýšila z 85,24 na

85,72 milióna barelov denne. Za rovnaké obdobie dopyt poklesol z 86,82 na 86,07 milióna

barelov. V klasickom ponímaní rast ponuky a pokles dopytu má spôsobiť pokles ceny, opak

však bol pravdou.

   Čo teda spôsobilo prudký nárast ceny ropy? Rozhodne k tomu pomohol Goldman, hoci na

trhu bolo aj množstvo iných hráčov. Hlavným dôvodom však bolo jednoznačne správanie

najsilnejších trhových hráčov, ktorí zmenili pôvodne solídny trh na kasíno. Medzi rokmi

2003 a 2008 sa množstvo špekulatívneho kapitálu prúdiaceho do ropy zvýšilo z 13 mld.

USD na 317 mld. USD, čo je nárast o 2300%. V roku 2008 sa barel zobchodoval asi 27 krát

predtým ako bol fyzicky dodaný.

   V roku 1936 kongres rozhodol, že na trhu komodít by nemalo byť viac špekulantov ako

reálnych producentov a spotrebiteľov. Ak by sa to stalo, tak cena by nebola závislá od

dopytu a ponuky, ale mohla by podliehať trhovej manipulácií. Vtedajší nový zákon

oprávňoval CFTC, aby určila limity pri špekulatívnom obchodovaní. Ako výsledok tejto

aktivity na trhu vládla harmónia po 50 rokov.

   Všetko sa to zmenilo v roku 1991, kedy komoditná pobočka Goldmanu J. Aron požiadala

CFTC o špeciálnu dohodu. A to bez toho, aby o tom ktokoľvek vedel. Farmári s veľkými

zásobami úrody nie sú jediní, ktorí cez futures potrebujú hedgovať svoju produkciu, tvrdil

J. Aron. Podobne sú na tom aj veľkí obchodníci s ropou, ktorí musia chrániť svoje pozície

pred stratami. Bol to však úplný podvod, keďže zákon z roku 1936 vytvoril výrazný rozdiel

medzi obchodníkmi, ktorí nakupovali reálne komodity a špekulantmi. CFTC však argument

zhltla a banka získala voľný pas, výnimku „Bona Fide Hedging“ , čo umožňovalo stať sa

Goldmanu fyzickým hedgerom a uniknúť tak všetkým obmedzeniam pre špekulantov. V

nasledujúcich rokoch komisia potichu vydala ďalších 14 takýchto výnimiek. Teraz mohol

Goldman a ostatné banky vtiahnuť do hry ďalších investorov, čo sa naplno prejavilo v roku

2008.

   Vyzbrojený poloverejnou vládnou výnimkou, Goldman sa stal hlavným dizajnérom veľkého

komoditného kasína. Vytvoril si vlastný Goldman Commodities Index, ktorý bol zameraný

najmä na ropu, a na tento index začalo stávkovať množstvo poisťovní a iných

inštitucionálnych investorov, ktorí mali záujem dlhodobé stávky na komodity. To bolo v

poriadku až na pár vecí. Inštitucionálni investori sú prevažne dlhí investori a môžu

stávkovať iba na rast, preto cena komodít začala prudko rásť. Do leta 2008 špekulanti

nakúpili vo forme futures viac ako 1,1 mld. barelov ropy, čo je viac ako všetky americké

zásoby ropných produktov a tak sa opäť zopakovala bublina akcií a trhu nehnuteľností, keď

Wall Street predával fantáziu budúcej neobmedzenej ceny aktív.

   Opäť však melón dopadol na chodník a spôsobil masívnu stratu bohatstva, keď cena ropy

prepadla z úrovne 147 na 33 USD. Najväčší tratci boli opäť bežní ľudia, keď iba v

penzijných fondoch investovali do komodít viac ako 1,1 mld. USD. Hra sa však netýkala iba

komodít, rastúce ceny potravín viedli ku katastrofálnym hladomorom po celej planéte. A

teraz cena ropy opäť rastie, keď vzrástla o viac ako 50% od svojich miním. Problémom však

opäť nie je dopyt a ponuka, keďže ponuka je najväčšia za posledných 20 rokov a dopyt

dosahuje 10-ročné minimá. Cena však stále rastie.

 

   Bublina 5 – Podvodná pomoc

   Po tom, ako praskla bublina na komoditnom trhu a svet sa dostal do hlbokej depresie, tak

už nebolo možné vytvoriť žiadnu novú finančnú bublinu. Jediný voľný nestrážený a naivný

kapitál ktorý bol k dispozícií boli peniaze daňových poplatníkov. A práve pri najväčšej

vládnej pomoci alebo záchrane v histórií začal Goldman ukazovať svoje svaly.

Všetko to začalo minulý september, kedy vtedajší minister financií Paulson (bývalý šéf

Goldmanu) urobil sériu obrovských rozhodnutí. Prvou je, že bez akejkoľvek záchrany nechal

skrachovať najväčšieho konkurenta GS, firmu Lehman Brothers. Hneď na druhý deň

zachránil AIG s 85 mld. dolárov, z čoho sa 13 mld. okamžite vyplatilo Goldmanu, čí dostal

plne zaplatené za svoje stávky. (V porovnaní robotníci Chrysleru budú šťastní, ako dostanú

50 centov za každý dolár, ktorý im firma dlží). Hneď po AIG Paulson oznámil federálnu

záchranu finančného sektora v objeme 700 mld. USD (TARP) a jeho vedením poveril

bývalého vedúceho pracovníka Goldmanu. Na to, aby mohol Goldman získať prístup k

týmto fondom, tak sa musel zmeniť z investičnej banky na bankový holding, čím sa mu

otvorila galaxia možností prístupu k vládnym dotáciám. Okrem tohto konca marca FED

rozdal alebo garantoval finančným inštitúciám 8,7 bilióna dolárov, avšak vďaka nejaským

zákonom a nemožnosti auditu, ostávajú prijímatelia týchto financií utajení.

   Zmenou na bankový holding Goldman získal ďalšiu výhodu - jeho primárnym dohľadným

orgánom sa stal NY Fed, na čele ktorého stál spolupredseda Goldmanu Stephen Friedman.

GS mal tak byť kontrolovaný jeho vlastným predsedom. Aby sa odstránil tento rozpor v

zákone o konflikte záujmov, tak ministerstvo financií udelilo výnimku pre Friedmana, ktorý

pri zmene banky na holding dostal právo odkúpiť 52,000 nových akcií Goldmanu, čím sa

stal bohatším o 3 mil. USD. Friedman v máji odstúpil, avšak na jeho miesto prišiel opäť

bývalý vedúci pracovník Goldmanu. Výsledok je jednoduchý, všetky aktivity vlády

smerovali k záchrane a zlepšeniu postavenia GS.

   Bonbónikom na záver je fakt, že po všetkých vzniknutých bublinách a vymazania obrovské

množstva bohatstva, manipulácií cien komodít a následného svetového strádania a

zabezpečenia Goldmanu desiatkami miliárd peňazí daňových poplatníkov, Goldman

napríklad v roku 2008 zaplatil americkej vláde na daniach len 14 miliónov dolárov. Banka

zaplatila na daniach iba 14 miliónov dolárov, pričom na bonusoch a odmenách vyplatila

vyše 10 mld. USD a jej ročný zisk dosiahlo 2 mld. USD.

   Ako je to možné? Nízke dane sú dôsledkom „geografického rozvrstvenia príjmov“, čo je v

podstate medzera v zákone o korporátnych daniach, kedy si firma môže presúvať príjmy

medzi svojimi medzinárodnými pobočkami až do offshorových krajín a nakoniec sa môže

úplne vyhnúť plateniu daní. Podľa reportu GAO až 2/3 amerických firiem v rokoch

1998-2005 neplatili žiadne dane.

 

   Bublina 6 – Globálne otepľovanie

   Do mesta dorazila nová hra, miesto CDO a komoditných futures, sa pozornosť Goldmanu

začala sústrediť na uhlíkové emisie. Jedná sa o rastúci niekoľko biliónový trh, ktorý zatiaľ

ešte neexistuje ale s pomocou 4,45 miliónového daru Demokratickej strane sa

pravdepodobne už čoskoro stane realitou. Vláda pripravuje zákon, ktorý sa nazýva

„cap-and-trade“ a umožní vznik novej komoditnej bubliny pod názvom environmentálneho

plánu.

   Funguje to takto: ak sa schváli zákon, tak každý emitent CO2 dostane limit na svoju

produkciu. Ak však výrobca presiahne tento limit, tak bude musieť ísť na trh a kúpiť si

voľné emisie. Tieto emisie by mali v prvých rokoch hodnotu niekoľko stoviek miliárd až

biliónov dolárov. Limit na emisiu sa však bude postupne znižovať, čo znamená, že voľné

emisie budú čoraz vzácnejšie. Vytvorí sa tak nový komoditný trh, ktorý má takmer

garantovanú rastúcu cenu.

   Goldman chce tento zákon, a minulý rok vynaložil na jeho podporu pri lobbingu 3,5 mil.

dolárov. Bývalý šéf Goldmanu Hank Paulson osobne pomáhal pri tvorbe bankovej politiky

životného prostredia, čo je veľmi zvláštne pre firmu, ktorá vo všeobecnosti odsudzuje

reguláciu. Banka sa rovnako začala angažovať v investíciách do veternej energie a iných

obnoviteľných zdrojov, čo budú výborné investície v prípade prechodu vlády na „zelenú

energiu“. Okrem toho banka kúpila 10% Chicago Climate Exchage, na ktorej by sa mali

emisie obchodovať.

   Vyvstáva však otázka, ak bude zákon schválený, nie je to dobre pre nás všetkých, keďže

budeme zachránení od globálneho otepľovania? Možno áno, avšak celý program

cap-and-trade je vlastne iba daňovým zaťažením pre výrobcov plynúcich do súkromných

rúk. Miesto toho, aby vláda jednoducho stanovila daň na produkciu CO2, tak tento model

umožní opäť bankám z Wall Street zmeniť nový trh na bublinu a inkasovať dane do

súkromných rúk. Je to horšie ako vládna pomoc bankám; takto im umožní získavať peniaze

od daňových poplatníkov ešte predtým ako ich vyzbiera. Wall Street sa tak stane miestom

výberu daní.

   Ak nebude schválený cap-and-trade tak bude čoskoro schválený iný zákon, pointa však

bude rovnaká. Zaplaviť systém toxickými úvermi a predátorským dlhom, pričom profitovať

budú najmä noví výkonní šéfovia na úkor peňazí daňových poplatníkov. Amerika už nie je

prosperujúcou demokraciou, ale stala sa gangsterským štátom s gangsterskou ekonomikou

a dokonca sa nedá dôverovať už ani trhovým cenám, keď v každom zaplatenom dolári sú

skryté dane. Možno tomu nemôžeme zabrániť, ale aspoň vieme, kam to smeruje.

 

   Poznámka

   Obrovská moc bankovej oligarchie, ktorú ešte podrobnejšie rozoberieme v ďalšom

komentári, je však len následkom chybných politických rozhodnutí. Posadnutosť vlád

krátkodobo stimulovať ekonomiku cez expanzívnu fiškálnu a najmä cez expanzívnu

monetárnu politiku dala bankám obrovské zdroje voľných a lacných peňazí. A keďže ich

primárnym cieľom je vidina zisku, tak snaha tieto peniaze čo najlepšie zhodnotiť, viedla k

obrovským bublinám na úkor samotných obyvateľov. Tým sa expanzívna monetárna

politika v systéme parciálneho rezervného bankovníctva mení na zabijaka ekonomického

rastu a bezbrehého okrádania strednej triedy. Preto každá hospodárska politika založená na

nezdravých princípoch bude mať dopredu nepredvídateľné avšak vždy katastrofické

následky. Tie najhoršie vidíme pri tom, ako banková oligarchia prerástla do politických

štruktúr.

   A presne v tejto politike sa neustále pokračuje a nie je preto pochýb o tom, že na trhu opäť

vznikajú nové bubliny, ktoré odrážajú obrovský nesúlad medzi fundamentmi a cenami

aktív. Posledný rast akciových trhov tak nie je spôsobený globálnou obnovou

ekonomického prostredia, ale nalievaním obrovskej masy nových peňazí z centrálnych bánk

do komerčných bánk, ktoré opäť otvárajú kasíno hry na nekonečný rast finančných aktív.

A to je hra, ktorej by sme sa mali všetci vyvarovať, presne tak, ako nám ukázal tento

komentár. Pri finančných bublinách ceny aktív strácajú akýkoľvek vzťah k reálnym

fundamentom, avšak predávať takéto finančné aktíva pri ich raste by bolo naivné. Nemenej

naivné je veriť ich rastu nepodloženom realitou. Preto jedinou a silne profitabilnou