DANA PERAŠÍNOVÁ: TRANSCENDENTÁLNA MEDITÁCIA - CESTA DOKONALOSTI?

Strana prírodného zákona je najrýchlejšie rastúca strana v Amerike. Vo voľbách v roku 1996 postavila 400 kandidátov na kandidátku v 48 krajinách a celkovo v USA získala vyše 2,5 milióna hlasov. Milióny občanov v tom čase podpísali petíciu, aby sa Strana prírodného zákona mohla zúčastniť na voľbách v ich štátoch, čím vyjadrili rozsiahlu podporu pre dokázané riešenia národných problémov, ktoré táto strana ponúka.

  Mahariši Maheš Jogi

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 V programovom vyhlásení tejto strany stojí: Sme za vládu orientovanú na prevenciu, za bezkonfliktnú politiku a za dokázané riešenia určené na harmonizáciu národného života s prírodným zákonom. Taktiež uprednostňujeme krátenie daní spolu s vyváženým rozpočtom zameraným na finančne efektívne riešenia amerických problémov pred obmedzovaním základných služieb. Preferujeme tiež programy prirodzenej zdravotnej starostlivosti určené na predchádzanie chorobám, čím chceme dosiahnuť zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť až o 50 percent. Strana prírodného zákona bola založená v apríli v roku 1992, aby „priniesla svetlo vedy do politiky“.

   Tieto a im podobné slová pochádzajú z dielne hnutia, ktoré sa nazýva Transcendentálna meditácia. Znejú skutočne lákavo. Avšak do akej miery je táto reklama strany, za ktorou stojí celý nábožensko-filozofický systém, ako aj rozsiahla sieť ďalších podporných organizácií, opodstatnená? Aké sú východiská týchto tvrdení a aká je ich oprávnenosť? Už sme si zvykli skúmať nielen povrch, ale aj vnútro. Pozrime sa teda podrobnejšie na hnutie, ktoré o sebe tvrdí, že dokáže vyriešiť problémy, s ktorými si ľudstvo nevie poradiť prinajmenšom jedno storočie.


  
Mahariši Maheš Jogi

   Zakladateľ hnutia je Mahariši (veľký mudrc) Maheš (priezvisko) Jogi (ten, ktorý dosiahol jednotu s bohom), pôvodným menom Maheš Brasad Warma. Narodil sa v Indii po roku 1911 (jeho dátum narodenia bol v rôznych publikáciách určovaný od 18. októbra 1911 až do roku 1918). Jeho rodina patrila ku kaste bojovníkov (kšatrijov). Od detstva prejavoval veľký záujem o špiritizmus, ktorý neskôr u neho ešte viac zosilnel. Potom, ako ukončil štúdium fyziky na Allahabadskej univerzite v roku 1942 (s akademickým titulom bakalár), začal ako 31-ročný pracovať vo firme. Popritom sa zaoberal jogou, aby sa neskôr stal učeníkom indického náboženského vodcu, guru Deva.


   Swami Brahmanand Sarasvati, väčšinou známy ako guru Dev (božský učiteľ), reprezentuje doteraz najvýznamnejšiu filozofickú tradíciu indického monizmu, ktorý sa vzťahuje na učenie náboženského filozofa Šankaru (788 – 822). V centre jeho myslenia stojí monistické učenie o jednote všetkých bytostí. Toto rozhodujúcim spôsobom poznačilo Maharišiho, ktorý svojho guru nazýva prameňom svojej inšpirácie a vedúcim svetlom svojho konania. A bol to práve on, ktorý naučil Maheša meditačnú techniku odvodenú z Véd (posvätných hinduistických písiem). Neskôr Mahariši odišiel na 13 rokov do Himalájí, aby s pomocou svojho guru Swami Brahmánanda Sarasvatiho našiel osvietenie. Učiteľ ho pred smrťou požiadal, aby vymyslel jednoduchú formu meditácie prijateľnú pre všetkých.


  
Vznik a vývoj

   Mahariši sa po smrti svojho majstra na dva roky utiahol do Uttarkaši v Himalájach. V tomto čase rozvinul techniku Transcendentálnej meditácie (TM). Podľa vlastného vyhlásenia bol zasvätený, aby naplnil plán guru Deva priniesť jeho učenie svetu. Po dvojročnej príprave na svoju misiu podnikol cestu cez južnú Indiu. V roku 1956 založil nové duchovné vývojové centrá. O dva roky neskôr sa stal zakladateľom Hnutia duchovnej obnovy v Indii. Nasledujúci rok odišiel do Ameriky, aby založil svoju organizáciu zameranú na rozširovanie zvesti guru Deva.


   Mahariši sa usiloval posilniť základňu svojho hnutia v Indii. Z toho dôvodu bol ochotný uznať aj kastový systém. Svoje centrum vybudoval v Rišikeši. Pravda je, že úspechy v Indii boli najskôr skromné, no v januári 1958 sa Mahariši vydal na cestu do sveta, ktorá ho cez rôzne medzistanice priviedla do USA. Tam našla TM zastupovaná Maharišim prívržencov predovšetkým medzi študujúcou mládežou. A tak sa v roku 1959 mohla konať prvá medzinárodná konferencia a o dva roky neskôr sa mohol v Indii uskutočniť prvý medzinárodný kurz pre vzdelávanie učiteľov TM pod jeho osobným vedením. Odvtedy sa hnutie začalo aktivizovať aj v západnej Európe.


 
Snaha o vedecké zdôvodnenie TM

   So svojím hlavným dielom Veda o bytí a umení života (Die Wissenschaft vom Leben und die Kunst des Seins) sa po prvýkrát pokúsil predstaviť a predložiť svoju meditačnú techniku a jej pôsobenie v kontexte vedeckého myslenia a bádania. Súčasne sa vo veľkom rozsahu zriekol hinduistického pozadia navonok, pri čom mu pomohli jeho prírodovedecké poznatky. V roku 1963 sa začínajú prejavovať tendencie hnutia urobiť z TM protiklad k prírodovedeckým pokusom a jej výsledky postaviť ako vedecky overiteľné. TM sa pritom prostredníctvom svojej reklamy prezentovala pred človekom západnej Európy otráveného stresom ako moderná meditačná technika, oslobodená od náboženstva a ideológie, ktorá spočíva na veľmi jednoduchej zákonitosti ľudského ducha.


   Hnutie začalo prezentovať v teórii a praxi novohinduistický systém stále intenzívnejšie jazykom vedy. V Brémach vysvätil Mahariši veľké centrum TM a začal s výstavbou Prvej Európskej meditačnej akadémie, na ktorej sa vzdelávajú učitelia TM pre celú Európu. Propagácia TM ako vedeckej metódy sa naďalej realizovala všetkými možnými prostriedkami. Viditeľným výrazom toho bolo, že v roku 1969 bola teória TM označená ako „veda tvorivej inteligencie“, pričom vznikol rad vedľajších organizácií a „vedeckých“ zariadení bádania a vzdelávania. Tak začalo hnutie v septembri 1971 v Santa Barbare v Kalifornii, neskôr vo Fair Field v štáte Yowa, postupne budovať Maharišiho medzinárodnú univerzitu (Maharishi International University).


  
Vplyv Beatles na vývoj TM

   Neznámy indický guru sa rýchlo preslávil, keď ho v roku 1967 navštívili členovia hudobnej skupiny Beatles. Jeden z nich, George, sa s Maharišim Mahešom Jogim zoznámil pri štúdiu indickej hudby a jeho nadšenie presvedčilo Johna, Paula a Ringa, aby sa vybrali do odľahlého kúta Walesu študovať meditáciu. Nasledujúce roky boli pre TM prelomové. Vonkajším symptómom bola iniciácia Maharišiho prostredníctvom Beatles v roku 1967 v prítomnosti asi 800 reportérov.


   Takže to boli práve členovia Beatles, ktorí indického guru Maharišiho Maheša Jogiho, dovtedy sotva známeho širokej verejnosti, urobili koncom 60. rokov známym na celom svete, ale predovšetkým v radoch svojich mladých prívržencov. Sklamaní z vnútornej prázdnoty konzumnej spoločnosti a ničiacej alternatívy zjavenia pomocou omamného jedu zdala sa im meditácia so svojimi možnosťami a rozšírením vedomia ako nový liek na všetko. Mysleli si, že meditácia môže odstrániť ich vnútorné deficity a priviesť ich k novému zmyslu života: Našli sme niečo, čo vypĺňa túto medzeru. Odvtedy, čo sme stretli Jeho svätosť Maharišiho Maheša Jogiho, sa cítime výborne. A John Lennon k tomu dodal: Keby sme ho boli stretli skôr, nemuseli sme brať LSD. Meditácia sa pre nich stala náhradou za omamný jed a za náboženstvo, pretože, ako tvrdili, …cez meditáciu sa nepotrebuješ zaoberať náboženstvom a inými vecami. Verili, že zvesť a meditačná prax Maharišiho celkom jednoduchým spôsobom obsahuje centrálne zvesti všetkých náboženstiev: To, čo (Mahariši) hovorí o živote a univerze je tá istá zvesť, ktorú hlásal Ježiš, Budha či Krišna, povedal John Lennon v jednom interview. Tieto a podobné prejavy Beatles sú symptómom pre mnohých mladistvých tých čias. Napriek tomu sa nadšenie pre Mahešovu techniku neudržalo. Beatles sa totiž od neho odvrátili. A s nimi aj mnohí, ktorí sledovali len samotný modelový trend. Pevný základ však ostal.


  
Cieľ hnutia

   Úsilie o dokonalosť je v zásade každému človeku vlastné. Cesta k dokonalosti, podľa Maheša, vedie cez prekonanie všetkých protikladov, a tým ku konečnej slobode. Je to jednoduché. Mahariši navrhuje teoretickú a praktickú koncepciu, ktorá má umožniť každému človeku dosiahnuť nejaký cieľ.


   Mahariši poznal vo východnom aj západnom variante päť ciest, ktoré vedú späť do oblasti absolútna, do „poľa bytia“. V západnom variante sú to: intelektuálna, emocionálna, psychologická, psycho-fyziologická a mechanická cesta. Prvé štyri cesty vraj nie sú pre moderného, aktívne vo svete žijúceho človeka vhodné. Schodná je iba piata cesta. Preto sa práve ona uskutočňuje v praxi TM a podľa nej je najjednoduchšou, no súčasne najdokonalejšou cestou, akú si len vieme predstaviť. Platí pre ňu, že poznanie boha, poznanie seba a poznanie prírody spadajú spolu do jedného aktu, sú dosažiteľné jednou a tou istou technikou, ľahko a bez námahy. Mechanická cesta poznania boha je otvorená pre všetkých, nezávisle od rasy, pohlavia, vzdelania, spoločenského postavenia atď. V stredobode nestojí jedna teória, prízvukuje Mahariši a jeho prívrženci, ale program. Garantuje každému spontánny rozvoj kvality života, hospodársku a politickú istotu, ako aj najvyšší kultúrny a duchovný rozvoj a môže v najkratšom čase položiť bázu pre harmonickú, životu priaznivú budúcnosť. Nemálo stresom otrávených ľudí západnej priemyselnej spoločnosti poznáva v tejto ponuke vlastné túžby a nachádzajú v TM alternatívu k ich momentálnej existencii. Neustále prízvukovaný vedecký charakter TM napomáha doviesť človeka k praktickému pokusu s touto metódou oveľa skôr, ako by to bolo pri priznaní jej náboženského základu.


   TM sľubuje špecifické efekty uvoľnenia v prípade, že sa správne používajú mantry, ktoré majú byť jediným nástrojom schopným podporovať „transcendentálne vedomie“ a vniknutie do „kozmického vedomia“, „tvorivej inteligencie“ a pôsobiť tak ako „vnútorný terapeut“ autokatarzicky (katarzia = očisťovanie, pozn. red.) a uvoľniť netušené potenciály zdravia a uspokojenia, ktorých 90 percent inak ostáva nevyužitých. Mantry rozvíjajú tieto sily len vtedy, keď ich zadávajú Maharišiho učeníci, autorizovaní podľa predpísaného rituálu a pod podmienkou, že meditujúci ich nikdy nikomu neprezradí. Aj keď sa TM vždy predstavuje ako „čisto mentálna technika“, je predsa len spojenie s Mahešom a s guru Devom pre účinkovanie mantier rozhodujúce: Nie je potrebné sa veľa učiť, len vydať sa majstrovi. Toto nám dáva kľúč k úspechu (Mahariši Maheš Jogi, Svätá tradícia).


  
Učenie a východiská

  Mahariši kladie základný problém indického monizmu do súvislosti s otázkou o vzťahu jednoty a mnohosti, absolútna a relatívna. Opiera sa pritom o tradíciu, v dôležitých bodoch ju však prekonáva. Absolútne a relatívne, ako zdôrazňuje, sú dve oblasti (absolútneho) bytia, teda Brahmu. Oblasť absolútna a relatívna sú si navzájom pozitívne priradené a stoja v úzkom vzťahu k sebe, pretože, ako hovorí Mahariši, základom ajurvédy sú nasledujúce poznatky: V prírode je obsiahnutá inteligencia. Človek je jedna časť prírody. Tá istá inteligencia, ktorá preniká prírodu, preniká aj cez ducha a telo človeka. Dokonalé zdravie znamená dokonalú rovnováhu medzi prírodou, duchom a telom človeka. S touto výpoveďou prijíma Mahariši naliehanie neohinduizmu a súčasne sa obracia proti podceňovaniu relatívneho v klasickej indickej tradícii. V tejto tendencii vidí, medzi iným, základnú príčinu úpadku Indie.


   Aj pre Maharišiho je absolútne bytie (Brahma) vedomie, čistá existencia, boh v monistickom zmysle. Prapríčina stvorenia a života leží v tomto čistom vedomí. Mahariši hovorí: V nemanifestovanom poli vedomia, ktoré je samo nesmrteľné, všadeprítomné, absolútne, nemenné a večné, sú obsiahnuté celé dejiny stvorenia. Tak je teda čisté pole vedomia… vlasťou celého stvorenia. Oblasť vedomia označuje aj ako prvý hýbateľ života, domov všetkých prírodných zákonov, pole všetkých možností. V tomto zmysle si Mahariši kladie základnú filozofickú otázku: Ako prišlo za existencie relatívneho vedľa absolútneho k procesu evolúcie, k stvoreniu? Túto otázku zodpovedá s poukazom na pránu (dych života) a karmu (čin, skutok). Karmu chápe ako spúšť tohto procesu vývoja, pričom prána ako „čisté bytie“ má v sebe tendenciu dostať sa do záchvevov. A tak vo vzájomnom pôsobení s pránou dáva karma vzniknúť individuálnemu duchu a rozumu a konečne aj celému manifestovanému bytiu. Mahariši ďalej učí: Keď tiché, nestvorené pole vedomia si je vedomé samo seba, zachováva sa jeho vlastné, potom vznikajú všetky nemanifestované hodnoty všetkého stvorenia (nemanifestovaný priestor, čas, pohyb, smer, duch a rozum, intelekt, ego).


   Tento naznačený filozofický systém stojí za povšimnutie, pretože z neho vyvodené konzekvencie určujú Maharišim ponúkanú cestu spásy a vtláčajú mu pečať originality. Ukazuje sa významné, že Mahariši, ako na to R. Hummel poukázal, vedome prináša do tesného spojenia čisté, nepohyblivé bytie a aktivitu. Bojuje proti názoru tých, ktorí život aktivity považujú za nemožný zjednotiť sa so stavom absolútneho vedomia, blaženosti. V skutočnosti ide o to nechať zasvietiť pole karmy v svetle bytia. Aby sa takéto vyvýšenie a osvietenie karmy uskutočnilo, požaduje sa meditačná forma, ktorá učí nie zrieknuť sa činnosti – skutku, ale v zmysle Bhagavadgíty hovorí o „schopnosti konania“, teda práve TM. Človek praktizujúci TM zjednocuje hodnoty absolútnej a relatívnej existencie. Obrazne to možno vyjadriť: Ako je možné napnúť oblúk silného luku, tak je meditačný pokoj predpokladom pre účinné konanie. Filozoficko-nábožensky teda ide o syntézu východného poňatia spásy a západného chápania sebarealizácie.


   Avšak pre ľudí ako existenčne rozhodujúca ostáva otázka: Ako prídem k tomuto účinnému konaniu? Ako sa dostanem od relatívneho v mojom doterajšom živote do oblasti absolútneho bytia, k pravému sebauskutočneniu, a tým k dokonalosti a blaženosti? Toto je, ako učí Mahariši, možné v zásade len v súlade so „zákonom univerza“, ktorý je základom nespočetných zákonov, ktoré spôsobujú všetky zmeny v stvorení. V tejto súvislosti Maheš opäť používa hinduistický pojem dharma (kozmický zákon) a interpretuje ho ako onú nenútenú silu moci prírody, ktorá udržiava existenciu. Udržuje evolúciu a tvorí bázu kozmického života. Podporuje všetko, čo poháňa evolúciu a zbavuje sa všetkého, čo sa jej protiví. Maheš väčšinou hovorí o „vede tvorivej inteligencie“. Týmto pojmom, s použitím výhradne západnej terminológie, vysvetľuje neohinduistickú náuku dharmy. Zrieknutím sa mytologického jazyka Mahariši vedome opúšťa náboženský priestor a vyvyšuje tak intelektuálny nárok na vedu, čím chce priniesť vedecký systém, ktorý sa otvára inteligencii ľudí, a ktorého výsledky sú objektívne overiteľné. Ide, ako mieni Mahariši, o jedinú ponuku subjektívnej a objektívnej skúsenosti: Celá šírka tvorivej inteligencie, manifestovanej a nemanifestovanej, stojí otvorená priamej skúsenosti. Zázrak tvorivej inteligencie spočíva v tom, že utvára prostriedok, cez ktorý prežijú celosť seba samého v nekonečnej rôznosti ich vlastného stvorenia. Týmto prostriedkom je ľudský nervový systém. Ľudskému vedomiu je možné poznať pravdu každého jedného stvoriteľského aktu ako svoju vlastnú. A nielen to – je možné stať sa celkom prirodzeným spôsobom schopným všetko splniť, stať sa schopným potešiť sa na plnom voľnom poli tvorivej inteligencie s nekonečnými silovými rezervami.


 
Panteizmus v TM

   Boh. Toto „najvyššie bytie“ sa v učení TM stotožňuje s prírodou: všetko vo stvorení je zjavenie neprejaveného sa absolútneho a neosobného bytia, všadeprítomného boha. Tento neosobný boh je tým bytím, ktoré sa nachádza v srdci každého. Podobne aj človek je v tomto panteistickom učení stotožňovaný s bohom: Každá osobnosť je, vo svojej pravej podstate, neosobný boh. Tento istý boh riadi evolúciu: Boh, najvyššie všemocné bytie, v ktorom osobný proces evolúcie nachádza svoje naplnenie, je vrcholnou úrovňou stvorenia. On (boh) udržuje celú oblasť evolúcie a mnohé rozličné životy nesčíselného množstva bytostí v celom kozme.


   Treba však podotknúť, že tento Maharišiho pohľad na boha a človeka je v priamom rozpore s biblickým pohľadom. Biblia učí, že Boh je nekonečný, zatiaľ čo človek je konečný. Človek sa nikdy nemôže stať Bohom, alebo dosiahnuť božskosť, pretože je časťou božieho stvorenia. Človek je stvorenie, Boh je Stvoriteľ. Podobne zblúdený je aj Maharišiho názor na Ježiša Krista. Mahariši nemá veľa čo povedať o Ježišovi, ale keď tak robí, odporuje Biblii, keď hovorí: Nemyslím si, že Kristus niekedy trpel, alebo mohol trpieť. (…) Je to škoda, že Kristus hovoril v termínoch utrpenia… Tí, ktorí sa spoliehajú na utrpenie, nesprávne interpretujú Kristov život a Jeho zvesť. (…) Ako môže byť utrpenie spojené s niekým, kto bol plný radosti, plný blaha, kto toto všetko hlásal? To nie je len neporozumenie Kristovho života… To, čo sa Mahariši snaží západnému človeku ponúknuť, je syntézou východného myslenia v reči moderného človeka zameraného na pokrok, zisk a úspech. Preto boh v jeho predstavách nemôže trpieť, čo je v rozpore s obrazom kresťanského Spasiteľa. Byť kresťanom však znamená nasledovať Kristov príklad, čo predpokladá rozhodovanie zriekať sa svojich pôžitkov v prospech iných. Práve Kristus bol ten, ktorý kritizoval svojich učeníkov, keď nedokázali prijať skutočnosť, že má trpieť. Faktom ostáva aj skutočnosť, že Maharišiho technika je zjednodušením cesty človeka za poznaním pravdy (čo je kritizované aj zo strany samotných východných mystikov).


   Podľa Maheša sa človek môže dostať k pravému poznaniu prostredníctvom mechanickej techniky a odovzdania sa svojmu učiteľovi. Poctivé hľadanie sa redukuje na mechanické opakovanie (pre meditujúceho nezmyselných) slov – mantier.