A. M. HUSKA: DOBRÁ SPRÁVA O ETNICKEJ DLHOVEKOSTI SLOVÁKOV

S etnickými identitami je to tak ako so starožitnosťami; čím sú staršie, čím je väčšmi doložená ich dlhovekosť, tým majú vyššiu civilizačnú hodnotu. Pochopiteľne, medzi etnikami vzbudzujúcimi úctu sa často objavujú také, ktoré síce majú najvyšší audit hodnovernosti, ale nehodnovernými sa ukázali inštitúcie audítorstva.

 Augustín Marián Húska

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

   Napríklad v hospodárskych oblastiach sa po celom svete blamovali tzv. hodnoverné miesta, ktoré sa svojimi skorumpovanými dobrozdaniami stali spoluvinníkmi straty transakčnej dôvery, ktorá urýchlila krach svetových trhov. Napríklad rejting hedgeovských fondov amerického megašpekulanta Bernarda Madoffa mal do decembra 2008 najvyššiu známku excelentnosti (rejting AAA), nakoniec však vysvitlo, že boli podvodom v rozsahu 50 miliárd dolárov. Podobnú hodnovernosť bezúhonnosti etnických spoločenstiev potvrdzovali vedecké historické inštancie, ale v mnohých prípadoch objektivita vystaveného auditu bola rovnako pochybná ako v ekonomike. Viaceré „historické pravdy“ sa ukázali ako falzá.

 

  Návrat ku koreňom


   Našťastie, práve historickým a spoločensko-politickým vedám prišla na pomoc objektívna vedecká genetika. Rozvoj biotechnológií prispel na jednej strane k rozkľučovaniu biogénov, osobitne antropogenómu, a na druhej strane umožnil s vysokou precizitou určiť tzv. historický genofond moderných národov. Historický genofond napríklad objavne pomohol zistiť skutočnú dlhovekosť národných spoločenstiev. Všetky moderné národy výskumom svojho historického genofondu potvrdzujú tzv. etnické kontinuum, t. j. dlhovekosť vlastnej etnickej identity. Tento smer je veľkým prínosom pre pochopenie tzv. historickej hodnoty (autenticity) všetkých moderných spoločenstiev. To, čo v americkej zháňačke za poznávaním koreňov svojich predkov dostalo názov „návrat ku koreňom“ (return to the roots), malo veľmi racionálne jadro. Američanom pomohlo zistiť, z akých vysťahovaleckých prostredí pochádzajú a naučilo ich ctiť si svoj pôvod. Medzitým genetická analýza umožnila nielen identifikovanie individuálneho, ale aj kolektívneho pôvodu. Fylogenetická analýza pomohla predĺžiť čas kontinua etnickej identity na pokraj historického vývoja, ba dokonca až do hlboko predhistorického obdobia. Skúmanie identity teda nie je módnou mániou, ale ukázalo sa, že účinne pomáha vytyčovať tzv. evolučné cesty formovania moderných národov.


   Ötzi prepísal dejiny


   Na demonštrovanie objaviteľskej hodnoty etnogenetickej kontinuity uvediem najnovší príklad. Renomovaný vedecký časopis Science uverejnil oznam o výsledku najnovšieho amerického genetického výskumu súčasných obyvateľov Stredomoria, z ktorého vyplynulo, že každý sedemnásty obyvateľ tejto oblasti je v mužskej línii priamym potomkom Feničanov, ktorí ako tzv. morský národ kontrolovali všetok obchod a plavbu v tomto priestore. Výskum ľudského genómu a jeho etnických modifikácií vyvolal vo vedeckých kruhoch malé zemetrasenie a zmenu všetkých „kalendárov“ osídľovania a kultivovania Európy. V roku 1991 v alpskom ľadovci pozdĺž rakúsko-talianskej hranice zasa prišlo k neuveriteľnému objavu zachovaného ľudského tela zakonzervovaného ľadom. Praveký človek dostal pomenovanie Ötzi podľa blízkeho údolia Ötz. Dôkladná vedecká analýza tela a vybavenia viedla k jednoznačnému záveru, že ide o „farmára“ (roľníka, neolitika), ktorý uviazol v ľade, pričom sa v ňom nachádzal už 3 300 rokov pred Kristom! Z kvality oblečenia i analýzy pokrmu, ktorý sa nachádzal v jeho žalúdku, vyplynulo, že išlo o vysoko kultivovaný typ neolitika. Otras spôsobila najmä jeho príručná sekierka z čistej medi. Dovtedy totiž paleoantropológovia, paleoarcheológovia i paleotechnológovia usudzovali, že hutníctvo medi sa v Európe objavilo medzi 600 až 900 rokov pred Kristom. No telo aj so sekierkou bolo predsa zaliate v ľade vyše 5-tisíc rokov. V čase, keď Ötzi zahynul, staroegyptská civilizácia ešte iba začínala budovať menšie, tzv. terasovité pyramídy. Európske neolitikum však už vtedy používalo vysoko sofistikované termické technológie vrátane hutníctva medi.

 

 

   Na 80 percent máme pôvodné gény


   O slovenskej etnogenéze sa viedli hlboké spory, poznačené hegemoniálnymi doktrínami väčších národov, ktoré si „vylepšovali“ svoju geopolitickú alokáciu a etnogenézu. Počas ťažkých sporov zahraničných historických kapacít sa často spochybňovala tzv. autenticita Slovákov v priestoroch severokarpatského oblúka a pridunajských nív. Dokonca časť „historikov“ neváhala tvrdiť, že Slováci väčšinou prišli ako „priesak valašských kolonizácií v neskorom stredoveku“. Väčšina sa však umúdrila a pripúšťala „príchod slovenských predkov“ okolo rokov 300 až 500 po Kristovi. Výskum historického genofondu dnešných Slovákov uskutočnil odborník na vedecké detegovanie ľudských genómov doc. Vladimír Ferák. Jeho vedecky podložené závery sú viac ako pozoruhodné a sú dobrou správou pre všetkých nás. Zistil, že vyše 80 percent Slovákov zdedilo gény po predkoch, ktorí žili v strednej Európe už v mladšej kamennej dobe (t. j. zhruba 6-tisíc rokov pred Kristom)! Súčasná slovenská populácia sa geneticky v ničom zásadne nelíši od ostatných stredoeurópskych populácií. Z toho vyplýva, že väzba neolitikov na obrábanú pôdu bola taká tesná, že geograficky zotrvali na jednom území po celých 8-tisíc rokov. Nuž, ak toto ktosi neuzná za obraz kontinuity etnickej autenticity, potom jednoznačne ide o hegemonistické predsudky.

 

   Aj v Česku a Maďarsku sa uskutočnili vedecké analýzy historického genofondu domácich populácií. V Česku prezentovaný genetický výskum konštatoval, že z dnešnej populácie tvoria 10 percent Česi, 50 percent Slovania a ďalších 40 percent má keltské, germánske, románske a iné gény. V Maďarsku genetický výskum konštatoval, že tamojšia populácia sa skladá len z 5 percent staromaďarských génov, vyše 50 percent je slovanských génov a zvyšok tvoria valašsko-románske, germánske a iné gény. Podobne vysoké skóre etnickej identity ako Slováci majú podľa podobného výskumu z Walesu aj súčasní Walesania, v žilách ktorých koluje približne 70 percent génov predkov, ktorí tam žili už 4-tisíc rokov pred Kristom.

 

 

Odpoveďou bola výdrž


   Európou a svetom otriasa globálna ekonomická kríza a zneistenie všetkých populácií z jóbových zvestí o krachoch bánk, firiem a nárastu nezamestnanosti nedáva veľa dôvodov na optimizmus. Ale naša etnická osemtisícročná dlhovekosť nám dáva nádej, že etnikum, ktoré prežilo toľko nájazdov a plienení, sa dokáže vyrovnať aj s dnešnou ekonomickou krízou. Dobre zakorenené etnické spoločenstvo potvrdzuje starú múdrosť, že život je vzdorovanie zmaru a naša historická dlhovekosť potvrdzuje pozoruhodnú vitálnosť a istú vzdorovitosť. Môžeme právom dúfať, že aj našim potomkom pôjde o to, o čo išlo našim predkom: „primknúť sa k hrude“ a pretrvať. Nie je nám jedno, kto je suverénom v našom priestore, aj keď, samozrejme, čistá suverenita nikdy neexistovala. Naše matere a naši otcovia vedeli, o čo ide – uchovať si povedomie a starať sa o odovzdávanie národného štafetového kolíka. Celá naša štátotvorná emancipačná cesta bola nezdivočená a na údery osudu sa snažila odpovedať výdržou. Výsledkom je fakt, že dnes máme opäť svoj štátny útvar, svoj domov – Slovenskú republiku.

 

   Počas nedávneho vyčíňania radikálnych maďarských nacionalistov pred slovenskou ambasádou v Budapešti sa objavili aj transparenty s anglickým nápisom „homeless bastards“ (čosi ako „bezdomoveckí pomiešanci“), adresovaným Slovákom. Vzhľadom na spomenuté genetické výskumy a známe historické fakty o čase príchodu starých Maďarov na naše územie je skutočnosť, že takýto nápis adresujú nášmu národu s osemtisícročnou identitou práve oni, trochu úsmevná. Dobre vieme, čo chcela povedať Margita Figuli vo svojom románe Babylon, keď vložila do úst hrdinu románu výrok: „Iba zvieratám je jedno, komu hora patrí, v ktorej žijú!“ Tak veru, nám patrí. To potvrdenie dlhočiznej etnickej kontinuity je pre dlho ubíjanú dušu slovenského človeka liečivým a revitalizačným balzamom. Chvalabohu, je to jedna z naozaj dobrých správ.