15. január 1933 - nedeľa
V túto posvätnú nedeľu vo večerných hodinách bola tma a tuhá zima. Becova rodina bola spolu. Čakali na 10-ročného syna Júliusa, ktorý odišiel ráno. Mariette pozerala cez okno. Spozornela na neočakávaný svetelný lúč. Najprv si myslela, že je to tieň z lampy, ktorý sa odrážal v okne. Preto lampu odniesla do druhej izby. Vrátila sa k oknu, ale lúč nezmizol.
Mariette začala byť nepokojná. Zavolala na mamu:
"Mamička! Vidím v lúči Jednu krásnu dámu!"
Mama ale nezobrala vážne Mariettine slová! Aj tak sa však pozrela von oknom. Uvidela lúč. Také niečo! Vykríkla: "Určite je to bosorka!"
Mariette sa začala modliť. Potom znova vyzrela von oknom. Úplne jasne videla zázračný lúč a v ňom jednu "Krásnu, prenádhernú ženu". Ako sa na ňu pozerala, všimla si, že jej kýva a milo ju volá. Hneď chcela vyjsť do záhrady, ale mama ju nepustila. Zamkla vchodové dvere. Mariette sa s plačom vrátila dnu, utekala k oknu, ale zázračný lúč a v ňom "krásnu ženu" už nevidela. Odišla a svetlo zmizlo.

18. januára 1933 - streda
Mariette kľačala v studenej a snehom zaviatej záhrade, ruky mala zopäté a modlila sa. Čakala na "Krásnu pani". Otec chodil nervózne po záhrade, aby vystriehol "bosorku", ale nikde ju nenašiel. Mariette opustila záhradu a vyšla na ulicu, kde ju predtým "Pani" volala. Pokľakla na zamrznutý chodník, modlila sa a čakala. Vedľa cesty bol jarok. Tam našla mláku, pri ktorej vyvieral prameň. Mariette znova kľakla na kolená, a hľa, zrazu tam zbadala "Krásnu pani". Mariettu milo pozdravila a povedala jej: "Ponor ruku do vody!"
Mariette to rada urobila. Ruku ponorila do vody. Krásna pani sa k nej takto prihovorila:
"Tento prameň je udržiavaný pre mňa. Je môj! Dobrú noc a dovidenia!"
Vzdialila sa. Mariette sa modlila ďalej, a blahoslaviac sa šťastne vrátila naspäť, do chudobného domova.

19. januára 1933 - štvrtok, 19. 00 h
Bol nepríjemný studený zimný večer. Mariette si prikryla hlavu starým kabátom, aby sa ochránila pred zimou. Ponáhľala sa do záhrady. Kľakla si pri malom kríku a začala sa modliť. V ten večer ju šiesti prišli odprevadiť na miesto stretnutia. Modliac sa čakali na "Krásnu pani". Ona prišla a usmievala sa. Mariette ju hneď oslovila. Opýtala sa: "Kto si, Moja prekrásna, Pani?"
Nebeské zjavenie tak odpovedalo:
"Som Pannou chudobných!"
"Ó, Panna chudobných", opakovala Mariette slová "Krásnej pani". Na kývnutie "Krásnej pani" sa Mariette pohla a išli k prameňu. Pri prameni sa Mariette pýtala ďalej:
"Krásna pani! Včera si povedala, že prameň je pre Teba udržiavaný, že je Tvoj!"
Krásna pani sa usmievala. Mariette si s detskou naivitou myslela, že ten prameň je len pre ňu udržiavaný, že je len jej. Nebeská Panna vtedy tak povedala:
"Tento prameň je všetkých národov. Na úľavu pre chorých!"
Ó, pre všetky národy, na úľavu pre chorých - opakovala si slová Panej. - Ďakujem. Ďakujem! Pani jej povedala aj toto:
"Budem sa za teba modliť". Do videnia!"
A odišla. Mariette sa pozerala za "Krásnou paňou" a plakala. Opakovala si neustále Jej slová, ale nevedela ich pochopiť! Že všetky národy... a ani to, že na "úľavu pre chorých". Po zjavení sa aj so sprievodom pohla domov. Stretla sa s otcom, a poprosila ho, aby jej vysvetlil, čo to znamená, "Všetky národy a úľavu pre chorých!" Otec jej to všetko vysvetlil a Mariette bola plná radosti. Rozprávala o stretnutiach ostatným.

20. januára 1933 - piatok, 19.00 h
Mariette bola celý deň v posteli. Celú noc spala veľmi nepokojne. Ráno pred šiestou vstala a obliekla sa. Večer vo zvyčajnom čase odišla, aby sa stretla s tými, ktorí jej sľúbili, že ju odprevadia. Modlila sa dovtedy, kým neprišli na miesto zjavenia. Po krátkom čakaní sa "Krásna pani" zjavila. Mariette sa tešila, keď uvidela Paniu. Vzdychla si a hlasom plným lásky, ktorý vychádzal z jej detského srdca, sa opýtala:
"Krásna pani, čo si želáš?"
Takto znela odpoveď:
"Želám si malú kaplnku."
S vystretou pravicou požehnala Mariettu. Odišla. Mariette zrazu prišlo zle, a omdlela. Sprievodcovia ju podopreli a odniesli domov. Mariette zakrátko prišla k sebe, ale o stretnutí povedala málo.

Zjavenia Panny Márie mali od 21. januára do 11. februára prestávku.
Toto znamenalo pre Mariette ťažkú skúšku. A obyvateľov dediny to pobúrilo, podozrievali ju... Mariette však ostala verná. Každý deň vo zvyčajnom čase sa modlievala v záhrade. Nevadilo, že bol veľký sneh, tvrdá zima. Odišla aj k malému prameňu a modlila sa. Veľakrát sa pomodlila 5 aj 6 ružencov. Sama, ale vždy s neúnavnou dôverou.

11. februára 1933, večer 19.00 h
Mariettina nádej a vrúcne čakanie sa naplnilo. "Krásna pani" sa 11. februára 1933 v sobotňajší večer znova zjavila. Mariette bola už pri prameni. Kľačiac na kolenách sa modlila. Ruku si umyla vo vode z prameňa a prežehnala sa. Zjavenie z Neba jej vtedy povedalo nasledujúce:
"Prídem zmierňovať trápenie. Do videnia!"
Mariette prudko vstala a s plačom sa ponáhľala domov. Pretože výrazu "zmierňovať" nerozumela, pýtala si vysvetlenie od otca.

15. februára 1933 - streda 19.00 h
Tri dni prešli od zjavenia. Zvedavcov ubudlo. Len tri osoby sprevádzali Mariettu ku prameňu. "Krásna pani" ju aj teraz milo a láskavo pozdravila. Ona sa radostne rozprávala s Paňou. Pri rozhovore jej povedala, že kaplán Louis-Marie Jamin ju poveril, aby pýtala znamenie.
Panna tak odpovedala:
"Verte vo mňa, aj ja Vám budem veriť! Veľa sa modlite! Do videnia!"
Zverila Mariette jedno tajomstvo a odišla.

20. februára 1933 - pondelok večer, 19.00 h
Bol studený zimný večer, ale to Mariette nevadilo. Napriek sneženiu a zime si kľakla a začala sa modliť. Prišli ku nej do záhrady, aby ju odprevadili na miesto zjavenia. Po ceste si dvakrát kľakla - znova pri prameni a modlila sa ruženec. Aj teraz s ňou strávila Krásna Pani krátky čas a povedala jej nasledovné:
"Milé dieťa, veľa sa modli!"
Mariette plnila prosbu Panny. Dlho, vytrvalo sa modlila ruženec. Otec ju tejto noci našiel ešte o 22.30 hod. sa modliť pri posteli.

2. marca 1933 - štvrtok večer 19.00 h
Mariette už desiaty deň čakala, aby sa je zjavila "Krásna pani". Dňa 2. marca bolo sychravé, upršané počasie. Preto ostala v izbe. Modlila sa. Večer zobrala dáždnik a odišla, aby sa stretla s "Krásnou paňou". A stretla sa. Pani sa zjavila a aj teraz s úsmevom a láskou ju pozdravila a povedala:
"Milé dieťa! Ja som Matka Spasiteľa, som Matkou Pána. Veľa sa modlite. Pán s tebou! Pán s Tebou!"
Zodvihla ruku, požehnala Mariettu a v jase odišla. Mariette plakala, vzlykala, slzy sa jej liali. Tušila, azda i vedela, že tu na zemi už neuvidí Pannu, Matku Spasiteľa a Matku nášho Pána. Keď sa vrátila do rodičovského domu, všetko rozpovedala, ale veľký plač neutíchol, pretože v duši jej stále zneli rozlúčkové slová:

22. augusta 1944 biskup oficiálne (úradne) vyhlásil zjavenia Panny Márie za pravé, a tak sa Banneux Notre-Dame aj cirkevne stal uznaný a vyhlásený za pútnické miesto.
21. mája 1985 navštívil Banneux Notre-Dame pápež Ján Pavol II.
Otec Jamin vytvoril modlitbovú skupinu, ktorá mala v roku 1955 už 2 milióny členov.
Pri prameni nájdeme tento nápis:
"Jediný prameň je Ježiš Kristus, ktorý nám dala Panna Mária!"