Maria Esperanza sa narodila 22. 11. 1928 vo Venezuele v dedine San Rafael, provincia Barrancas, štát Monagas ako štvrté dieťa svojich rodičov. Matka mala troch synov a túžila po dcére. Tehotenstvo bolo komplikované a Mariina matka sa často modlila pred obrazom Panny Márie, pričom dcéru , ak sa narodí , ponúkla Bohu. Dostala meno po Panne Márii a druhé, ktoré znamená "Nádej".V detstve mala niekoľko mystických zážitkov: v piatich rokoch dostala červenú ružu od svätej Terézie Menšej; v dvanástich rokoch mala ťažký zápal pľúc, ale bola vyliečená Pannou Máriou, ktorú sprevádzala svätá Margarita, patrónka miesta. Mala slabé srdce a po mnohých chorobách bola čiastočne pripútaná na lôžko. Bola vyšetrená 22 lekármi, ktorí jej nedali žiadnu nádej na život. Mária Esperanza bola však uzdravená Ježišovým Najsvätejším Srdcom a dostala prvé zo stoviek posolstiev.Chcela sa stať rehoľníčkou a odišla preto 3. októbra 1954 k františkánkam do Merida. Tu mala videnie svätej Terézie, ktorá jej povedala, že jej povolanie je do manželstva, že má vydávať svedectvo ako manželka a matka. Vydala sa v Ríme, v kaplnke Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Svätopeterskej katedrále dňa 8.12.1956 za Gea Biancini Gianiho. Tu ju aj požehnal pápež Pius XII. Táto kaplnka je miestom vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie v r. 1854 pápežom Piom IX. a historicky to bola vôbec prvá svadba na tomto mieste. Maria Esperanza porodila sedem detí, šesť dcér a jedného syna.

V jej ústach došlo mnohokrát k eucharistickému zázraku, keď sa Hostia zmenila na fyzickú formu Ježišovho Tela. Bola niekoľkokrát zhora zasypaná ružovými lístkami a okolo nej sa šírila silná vôňa po ružiach a po ovocí. Tieto fenomény sú známe aj zo života Pátra Pia z Pietrelciny, ktorý sa jej údajne zjavil v deň svojej smrti a postúpil jej "štafetu" stigmatizovaných (predtým vyhlásil v San Giovanni Rotondo, aby neplakali, že ich bude utešovať dievča z Južnej Ameriky).Stigmy nemala trvalo vo viditeľnej 

V Betánii došlo tiež k slnečným zázrakom ako vo Fatime s nabielo pulzujúcim slnkom a za poletovania podivuhodného modrého motýľa vystúpila z jaskyne Cua Panna Mária; vrchol bol okolo 25. marca1984, ale zázračné udalosti pokračujú doteraz a videli ich desaťtisíce ľudí, ako sa dejú priamo v Betánii, alebo v blízkosti Marie Esperanzy. Tieto udalosti vyšetroval zvlášť intenzívne biskup-skeptik Pio Bello Ricardo los Teques. Počas krátkeho obdobia mal k dispozícii 550 podrobných záznamov o týchto javoch. V Betánii sa pri biskupovej pontifikálnej omši na voľnom priestranstve za koncelebrácie Pátra Otta Ossa Aristizabala, duchovného správcu pútnického miesta dňa 8.12.1995 pri premenení rozdelila biskupovi Hostia na štyri diely, ktoré pozdvihol, a jednu z nich prijal. Pri tom si všimol, že na ďalšej časti sa objavila krv. Lekárske testy ukázali, že ide o krv ľudského pôvodu.Vizionárka Maria Esperanza Bianchini žila v Caracase a občas dochádzala do Betánie na významné cirkevné slávnosti. Zázračné udalosti boli mnohokrát filmované a prenášané televíziou.

Toto všetko sa dialo za častej prítomnosti miestnych hierarchov. Po 10 rokoch skúmania a vyšetrovania Cirkvou biskup Pio Bello Ricardo vyhlásil autentickosť týchto zjavení a 21.novembra 1987 bolo uznané ako autentické výnosom Kongregáciou a pre náuku viery vedenou kardinálom Ratzingerom . Podnet na schválenie dala biskupská konferencia Venezuely, kde zo 37 biskupov bolo presvedčených o pravosti 35.