Chcem veriť Pane

Tak ťažko je veriť ti, Pane. Veriť, že krížová cesta môjho života tiež skončí slávnym vzkriesením ako tá tvoja. Tak veľmi chcem tomu veriť, Pane, a ty vieš, aká veľmi slabá je moja viera. Pomôžeš mi prosím? Krok po kroku sa mi s tebou bude ľahšie niesť môj kríž, ktorý by som najradšej zahodil a utiekol. Zostať verný ako ty... To by som chcel. No potrebujem k tomu teba, tvoju prítomnosť blízko po mojom boku...

"Striehnime na spravodlivého, lebo je nám na ťarchu, protiví sa našim výčinom, vyčíta nám prestúpenia zákona, vytýka nám chyby proti výchove. Honosí sa, že má znalosť o Bohu, nazýva sa synom Pánovým. Žalobou je proti nášmu zmýšľaniu, už aj pohľad naňho je nám na ťarchu. Veď je život jeho nepodobný ostatným, odlišné sú jeho chodníky. Pokladá nás za spotvorených, bočí od ciest našich ako od nečistoty, blahoslaví koniec spravodlivých, chválieva sa, že Boh je mu otcom. Pozrimeže, či sú jeho reči pravdivé, viďme, ako sa mu povodí. Ak je totiž spravodlivý vskutku Božím synom, zastane sa ho a vytrhne ho z rúk odporcov.

Skúšajme ho potupou a mukami, aby sme poznali jeho pokojnosť a vyskúšali jeho pevnotu. Odsúďme ho na smrť najpotupnejšiu, veď vraví, že sa mu dostane záchrany." (Múd 2, 12-20)

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti...

"Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké." (Mt 11, 29-30)

Čože? A to Ti ako mohlo napadnúť. Vraj príjemné, ľahké.... A čo povieš teraz, keď máš kus ťažkého dreva na zbičovanom tele, keď čo len nepatrný pohyb ti robí problém a nie to ešte vláčiť kus dreva. Pane, čo sa nevzbúriš, veď máš moc. A ty? Neodpovedáš. Neodpovedáš ani Pilátovi, keď sa ťa snažil prepustiť. Ticho.... Ticho a poslušne berieš kríž.

Pilát povedal: "Hľa človek..." Pane, hľa človek kľačí pred tvojím krížom - znamením hriechu, lásky i víťazstva. Hľa človek prosí o silu do každého dňa, hľa človek prosí o odpustenie a hľa človek túži primknúť sa bližšie k tebe, hľa človek ťa túži milovať a hľa človek ťa túži milovať i v krížoch.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami...

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti...

"Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca." (Lk 1, 30-33)

Tak takéto slová si počula a ešte mnoho iných, ktoré si si uchovávala v srdci, ako hovorí Písmo. Počula si i slová: "a tvoju dušu prenikne meč bolesti...." Od vlastného syna si počula: "A kto je moja matka?..." Určite sa ti všetky vynorili v hlave, keď si doprevádzala svojho syna s krížom. Čo sa ti premietalo v hlave? Chaos? Dôvera? Otázky? Zlosť? Bezradnosť? I moja matka počuje často podobné slová. I moja matka ostáva v úzadí a ticho trpí. Matky trpia dvakrát toľko, keď trpia ich deti.

"Hľa tvoj syn, hľa tvoja matka...," boli to jedny z posledných slov tvojho syna. Hľa tvoj syn, hľa tvoja dcéra, hľa ja. Mama, nehnevaj sa na mňa za moju nevšímavosť, za moje nedocenenie tvojej snahy. A teba Božia matka prosím, vyprosuj mi dar poslušnosti a úcty, dar pokory a tichosti.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami...

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti...

"Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi. Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi." (Lk 12, 8-9)

Teraz si poviem, no škoda, že som vtedy nebol, nebola na mieste Veroniky. Určite by som to urobil, urobila aj ja.

Naozaj? I tí najbližší sa rozpŕchli a celé to sledovali len tak z bezpečnej vzdialenosti. Obyčajná, jednoduchá žena prejavila súcit. Veď možno ani Ježiša nepoznala a Ježiš ju. Prejaviť súcit slovne, to ešte zvládneme, ale čo tak prejaviť ho i v skutku?

Pane, prosím o odvahu. Som silný v reči, slabý v skutku. Daj mi prosím silu byť v správnu chvíľu na správnom mieste. Daj mi silu ťa vyznať, i keď všetci ťa budú popierať. Niekto raz povedal: "Hovor o Ježišovi, keď sa ťa budú pýtať. A ži tak, aby sa ťa na neho pýtali." Pane, nech i v našej dobe udivujeme svet skutkami lásky, nech všetci hovoria o nás: "Pozrite, ako sa milujú." Nech zatúžia mnohí po živote s Kristom.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami...

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti...

"Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: "Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi" (Lk 23, 27-28)

V tejto časti Písma sa spomínajú ženy, ktoré boli v tej dobe zaznávané, boli len akýmsi majetkom a práve k nim sa prihováraš. Nie k zástupu, ale k ženám. Žena je stvorenie veľmi citlivé. Zraniť city ženy nie je veľmi ťažké.

Muži, nezraňujte a milujte svoje manželky, chlapci majte úctu k dievčatám. Dievčatá majte úctu k sebe samým a nepredávajte sa veľmi lacno. Ženy budujte to teplo, ktoré dokáže dať len rodina.

Pane, pomôž nám načúvať slzám našich blízkych. Pomôž nám počúvať i slová nevyrieknuté. Pomôž nám počúvať srdcom.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami...

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti...

"Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty..." (Jn 19, 23)

"Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós." A vojaci to tak urobili." (Jn 19, 24)

... a zobrali ti i to posledné, ktoré si mal, šaty a s nimi i tvoju ľudskú dôstojnosť. Bol si ako výhra v lotérii. I Judáš povedal: "čo mi dáte, keď vám ho zradím", bol si v hre. V šachu aj mňa často drží moja závislosť. Závislosť na peniazoch, hrách, drogách, alkohole. Závislosť na postavení a manipulovaní druhých. Závislosť na mojom egu, závislosť byť niekým.

Kde je moja ľudská dôstojnosť, často utopená v alkohole? A kde ostal človek? Kde ostala ľudskosť v mojom konaní? Ako ľahko strhnem šaty dôstojnosti tomu druhému svojim ponižovaním, ľahostajnosťou, sebeckosťou. Ako ťažko sa opäť obliekajú narušené vzťahy.

Pane, prosím ťa pomôž mi pochopiť, že nie len šaty robia človeka. Pomôž mi pochopiť, že i ten najposlednejší má svoje srdce a nosí obraz Boha v sebe. Pomôž mi žiť v láske a v pravde. Daj mi silu kráčať i proti prúdu.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami...

Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti...

"Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: "Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať." Ale Ježiš zvolal mocným hlasom: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha a vydýchol. (PAUZA)

Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: "Tento človek bol naozaj Boží Syn." (Mk 15, 36-39) (PAUZA)

Aký dôkaz ešte potrebujem, aby som uveril?! Chcem vôbec ten dôkaz vidieť? Pane otvor oči môjho srdca, pretože tie podstatné veci dokážem vidieť iba srdcom.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami...

"Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť. Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme. V ten deň sa ma už nebudete na nič opytovať." (Jn 16, 20-22)

Ani jeden pohreb nie je príliš príjemná záležitosť. Smútok je silnejší ako nádej. Strata je veľká a ostáva prázdne miesto. Stratiť istoty, stratiť postavenie, zájsť do tmavého hrobu beznádeje je niečo, čo človeka privádza do hrobu. Tvoj hrob bol nový. I v živote sú dennodenne nové situácie. I v živote môže svitať vždy nový deň, deň, kedy vyjdeme z tmy na svetlo.

Pane, prosím ťa za všetkých, ktorí sú v tme a veľmi potrebujú svetlo. Prosím ťa i za tých, ktorí si na tmu zvykli, aby zatúžili po svetle. Prosím ťa za tých, ktorí majú strach, strach zo smrti, strach zo života. Pomôž nám odvaliť ten kameň, ktorý bráni preniknúť svetlu no nášho hrobu, kameň nášho egoizmu a prílišnej sebalásky.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami...