Vzhľadom na to, že kaplnka Panny Márie  nárastom návštevnosti Živčákovej kapacitne prestala postačovať, vznikla myšlienka výstavby kostola s potrebnou kapacitou. Prípravných prác a aj neskôr celého manažmentu stavby a dozoru sa ujal správca farnosti Korňa, dekan Ivan Mahrík. Kľúčovým rokom sa stal rok 2008, kedy v septembri Mons. Tomáš Galis, biskup novovzniknutej Žilinskej diecézy, povolil stavbu kostola Panny Márie Matky Cirkvi spolu s exercično-pastoračným zariadením. Už v októbri toho istého roka slávnostne posvätil základný kameň stavby kostola a stavba oficiálne mohla začať. Autorom návrhu i spracovateľom projektu nového kostola bol Ing. arch. Marián Goč. 

Po siedmych rokoch od začiatku výstavby bol Kostol Panny Márie Cirkvi 4. októbra 2015 slávnostne konsekrovaný žilinským diecéznym biskupom Mons. Tomášom Galisom. 

Slávnosť, ktorú pripravil Biskupský úrad v Žiline a Farnosť Korňa začala v Kaplnke Panny Márie, ktorá je od nového kostola vzdialená približne 700 metrov. Po úvodných bohoslužbách sa sformovala procesia a spolu s ostatkami svätých Andreja - Svorada a Benedikta, svätého Jána Pavla II., svätej Márie Goretti a blahoslavenej sestry Zdenky smerovala k novému chrámu. Po prevzatí kľúčov od nového kostola nasledovala slávnostná svätá omša. Po spoločných litániách k všetkým svätým boli na oltár umiestnené ostatky, ako je zvykom a dávnou tradíciou pri konsekrácii katolíckych chrámov. "Kostol je obrazom tajomstva Cirkvi. V ňom Boh prebýva medzi ľuďmi. Nech naplní kostol i oltár, aby bol pripravený na Kristovu obetu. Nech sa pri oltári zhromažďujú Kristovi veriaci", modlil sa Mons. Tomáš Galis. Následne pomazal krizmou - svätým olejom oltár a spolu s ostatnými biskupmi aj steny kostola, aby bol chrám zasvätený kresťanskej bohoslužbe. Po zapálení kadidla sa kostol stal domom modlitby. Oltár, Pánov stôl na pamiatku Kristovej obety, pokryli bielym obrusom a pripravili na prvé slúženie svätej omše. Potom prevzal správca farnosti vdp. Ivan Mahrík od biskupa zapálenú sviecu, ktorou zažal všetky sviece na oltári. V závere svätej omše boli podpísané listiny na pamiatku posviacky a vyslovené slová vďaky a uznania pre tých, ktorí sa o výstavbu chrámu najviac zaslúžili. Slávnosť konsekrácie sa skončila biskupským požehnaním, Pápežskou hymnou a hymnickou piesňou "Bože čos ráčil..." Na slávnosti konsekrácie chrámu sa zúčastnilo asi 15 tisíc pútnikov.