Jedného dňa, bolo to 4. decembra 1994, sa po svätej omši Martin, Adrianka a Michaela rozhodovali, či pôjdu na Dobrú Vodu. Chodili tam na púť pokloniť sa svätému krížu. Odrazu zbadali ako sa slnko začalo točiť a približovať sa k nim. Keď sa spamätali z prekvapenia, úkaz prestal. Pozreli sa na dedinu, videli všetko čierne, až sa toho zľakli. Rozhodli sa, že na Dobrú Vodu pôjdu a išli to povedať rodičom.

Na Dobrej Vode, cestou ku krížu opäť uvideli slnečný úkaz. Počas modlitby svätého ruženca Martin pocítil strnutie a prenikol ho zvláštny pokoj. Na mieste, kam sa práve pozrel, bola hmla a v nej uvidel nevýraznú postavu. Vtedy počul slová: "Dieťa moje, moje deti, som šťastná že ste prišli a že sa tu modlíte." Vzápätí mu bolo povedané: "Martin, neboj sa prijať moje slová, chcem ťa použiť pre Božie a moje plány."
Martin na to spomína:
"Vtedy som nevedel, kto to bol. Nechal som to vo svojom srdci. Až po svätom ruženci som si uvedomil, že to bola Panna Mária." Keď si to všetko opäť premietol v hlave, dostal strach. Nevedel, čo má robiť. Zdôveril sa Adrianke a Michaele. Doma o tom povedal rodičom. Mama mu uverila, otec nie.

V tom čase v dedine putovala fatimská socha Panny Márie z domu do domu, od štvrtka do druhého štvrtka, pri ktorej sa rodina - u ktorej práve bola - modlila. Sochu nazvali "pútnička". A práve v tom období, keď po prvý krát videl Martin Pannu Máriu, bola "pútnička" v ich dome, a tak sa pri nej modlievali všetci členovia rodiny. Počas modlitieb prichádzala Panna Mária a Martin ju už videl zreteľnejšie. "Stretnutie s Pannou Máriou bolo úžasné, ten pocit bol nádherný." - hovorí o tom a pokračuje: "Predsa však bola vo mne pochybnosť, či je to naozaj Panna Mária." Zdôveril sa starej mame, ktorá mu poradila, aby zjavenie pokropil svätenou vodou. Ak to bude zlý duch, určite zmizne - on neznesie svätenú vodu. Podľa toho bude poznať, či je to Panna Mária alebo nie. Na najbližšie stretnutie si Martin prichystal hrnček so svätenou vodou. Keď sa Panna Mária zjavila, namočil si prsty do svätenej vody a pokropil zjavenie. Panna Mária sa milo usmiala. Martin uvažoval: "Pokropím ju ešte raz? Bude to stačiť? Možno tie kvapky nedopadli na ňu a to sa mi len satan vysmieva." Potom nabral trochu viac vody a pokropil ju ešte raz. Na šatách jej ostali mokré fľaky. Opäť sa milo usmiala. "Aby som si bol úplne istý, nabral som ešte viac svätenej vody, a nabralo sa mi hodne" konštatuje Martin, "a ošpliechal som ju tak, že jej šaty ostali mokré. Panna Mária sa na mňa ešte raz usmiala, vytrysklo z nej veľké žiarivé svetlo a ja som pocítil radosť a pokoj. Potom sme sa spolu modlili a rozprávali. Bol som veľmi šťastný, že to bola Matka Božia, že to nebol satan." - dodáva Martin. Zjavenia pokračovali každý štvrtok v kostole. Ale neboli pravidelné, takže Martin nevedel, kedy Panna Mária príde. Vo štvrtok dostával posolstvá, ktoré si Panna Mária žiadala šíriť do celého sveta a želala si, aby vo farnosti začali podľa posolstiev aj žiť, pretože Ona chce zvláštnym spôsobom túto farnosť viesť. Ešte niekoľko krát sa zjavila na Dobrej Vode. Potom sa tam zjavenia skončili a pokračovali v Dechticiach. Panna Mária žiadala púť ku krížu dňa 15. augusta 1995. V tento deň sa predstavila ako blahoslavená Panna Mária - KRÁĽOVNA POMOCI. Priala si, aby sa 15. august slávil ako výročný deň zjavenia.
Dňa 17. októbra 1995 si Kráľovná Pomoci vybrala aj druhé miesto zjavenia - vrch Svätodušnica. Nazvala ho miestom pokoja a pozýva naň modliť sa za pokoj. Odporučila, aby tam prosili o pokoj a zmierenie hlavne rozvrátené rodiny, aby sa opäť vrátili k láske k Bohu, aby sa vrátili k spoločnej modlitbe, aby sa rodiny dali do poriadku.
Po augustovej púti sa začala Panna Mária zjavovať pravidelne - každý deň. Vo štvrtok v kostole, v pondelok, v utorok, v stredu a v piatok doma u vizionárov, vždy o 20.40 hod. letného času a 19.40 hod. zimného času. Na vrchu Svätodušnica sa zjavuje Kráľovná Pomoci každú nedeľu okrem prvej nedele v mesiaci po prvom piatku cez modlitbu svätého ruženca. Na hore Boričky - pri kríži, sa zjavuje každú sobotu a prvú nedeľu v mesiaci po prvom piatku, tiež počas modlitby svätého ruženca. Pri výstupe ku krížu, ktorý začína o 17.30 hod., pútnici rozjímajú o Kristovom utrpení a vykonávajú si pobožnosť krížovej cesty.

Postupne si Kráľovná pomoci vybrala aj ostatných vizionárov. Spolu ich je sedem. Sú to:

Martin Gavenda - zjavenia má od 4. 12. 1994.
Narodil sa 10.2.1979 v Trnave. Navštevoval ZŠ v Dechticiach. V štúdiu pokračoval na Odbornom učilišti obchodnom, ktoré úspešne ukončil. Jeho terajšia práca je starostlivosť o chorých. Býva v Dechticiach.
Mária Lauková, rod. Gavendová - počuje hlas Panny Márie od 19. 9. 1995.
Narodila sa 21.12.1980 v Trnave. ZŠ navštevovala v Dechticiach, potom SOU- odevné. Po úspešnom ukončení štúdia začala pracovať ako krajčírka. V súčasnosti pôsobí ako vychovávateľka v materskej škôlke. V júli 2011 uzavrela sviatostné manželstvo. S manželom bývajú v Dechticiach.
Lucia Vadíková - počuje hlas Panny Márie od 28. 12. 1995.
Narodila sa 26.7.1981. Lucia je od detstva pripútaná k vozíku. Ukončila ZŠ v Dechticiach. Na internátnu SŠ do Bratislavy odmietla ísť, lebo v tom veku bola zvyknutá iba na starostlivosť rodičov a starých rodičov.
Martina Kalašová - narodená 9. 5. 1984, ktorá Pannu Máriu po prvý raz videla a počula 2.5. 1994

Adriana Kúdelová - počuje hlas Panny Márie od 21. 5. 1996.
Narodila sa 08.01.1981 v Trnave. ZŠ navštevovala v Dechticiach, strednú školu v Trnave. Pracuje ako asistentka vo firme v Bratislave. Je slobodná. Býva striedavo v Bratislave a v Dechticiach.
Simona Árendásová, rod. Kumpanová - počuje hlas Panny Márie od 21. 5. 1996.
Narodila sa 06.01.1982 v Trnave. ZŠ navštevovala v Dechticiach. Po ukončení gymnázia študovala na VŠ v Bratislave. S manželom majú dve deti a ývajú v Bratislave.

Jozef Danko - počuje hlas Panny Márie od 22. 5. 1996.
Narodil sa 27.05.1985 v Trnave. ZŠ navštevoval v Dechticiach, SŠ v Trnave a VŠ v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako systémový administrátor v súkromnej IT firme v Bratislave. S manželkou bývajú v Bratislave.Martin, Mária a Lucia majú dostať 10 tajomstiev, z toho už 9 dostali, ostatné deti majú dostať po 5 tajomstiev.

Martina, ktorá dostala už všetky tajomstvá nemá denné zjavenia, ostatní vizionári majú denné zjavenia.Každý z nich sa modlí na určitý úmysel, ktorý mu vybrala Panna Mária:
Martin sa modlí za chorých na tele a na duši
Mária sa modlí za duše v očistci a za zomierajúcich
Lucia za Cirkev, kňazov a duchovných predstavených teda za duchovenstvo
Simona za rodiny
Adriana za ľudí, ktorí ešte nespoznali Božiu lásku ako veľký Boží dar - teda za neveriacich
Martina za mládež
Jožko sa modlil za chorých na tele, neskôr mu Panna Mária zmenila úmysel a modlí sa za obrátenie hriešnikov
Deti sa modlia na tieto úmysly počas zjavení s Pannou Máriou a to aj modlitby, ktoré ich Ona sama naučila. Vizionári nedostávajú každý deň posolstvo, ale pri každom zjavení sa s Pannou Máriou modlia. V poslednom období sa počas zjavenia spolu s Kráľovnou Pomoci modlia nahlas modlitbu Otče náš a Sláva Otcu, a tak sa môžu k spoločnej modlitbe s Pannou Máriou pripojiť aj pútnici. Sú dni, kedy sa s Pannou Máriou rozprávajú. Prostredníctvom rozhovorov im Matka Božia vysvetľuje, ako majú žiť. Tiež im často rozpráva o budúcnosti sveta.

Hlavné posolstvá, ktoré priniesla Kráľovná Pomoci, sú zamerané na slová: Boh, viera, modlitba, obrátenie, pôst, pokoj, mier, zmierenie.

Niektorí z vizionárov mali možnosť vidieť nebo, peklo a očistec.

Martin to opisuje takto:
"Bolo to na sviatok všetkých svätých. Panna Mária sa ma už pred tým pýtala, či chcem vidieť nebo, peklo a očistec. Odmietol som, lebo som sa bál. Panna Mária nenaliehala, rešpektovala moju slobodnú vôľu. Keď sa ma neskôr opäť opýtala, odpovedal som jej, že to chcem vidieť. Najskôr mi ukázala peklo. Nedá sa to opísať, ale pokúsim sa aspoň priblížiť k tomu, ako to vyzeralo a čo som prežíval. Peklo bolo ako veľká jaskyňa, veľmi veľkých rozmerov. Vyzeralo ako žeravé more, nedá sa to opísať, taká zvláštna hmota a v tej hmote alebo ohni boli duše ako žeravé uhlie - niečo ohavné - išiel z toho hrozný strach, neistota. Tie duše vydávali strašné zvieracie výkriky, preklínania... Vo všetkom bol cítiť veľký chaos, nebol tam pokoj, nebola tam istota a cítil som zápach síry. Bolo hrozné na to pozerať. Ešte teraz keď o tom rozprávam, mám všetko pred očami. Veľmi som sa bál, ale cítil som blízkosť Panny Márie. Bolo tam veľa duší, padali ako sneh. Nemôžem o tom už hovoriť, lebo keď o tom hovorím, akoby som to opäť prežíval a je to strašné...

Medzi peklom a očistcom bola veľká priepasť. Nedovidel som ani do hĺbky ani do šírky ani aká dlhá bola priepasť. Očistec vyzeral ako pole zo šedého popola. Bol rozdelený na tri časti. Videl som len málo duší, niektoré boli otočené k žiare. To boli tie, ktoré akoby čakali, kedy budú môcť ísť z očistca za svetlom. Aspoň si myslím. Všetko bolo akoby v hmle. Bol tam strašný plač a nariekanie, odprosovanie Boha za hriechy.

Medzi očistcom a nebom bola tiež veľká priepasť. Panna Mária mi ukázala nebo. Videl som veľkú žltú žiaru a zdalo sa mi, že je to brána. Neboli tam žiadne dvere, bolo to také zvláštne - v priestore. Vítali nás zástupy anjelov. Nemali krídla, boli vysokí - dospelí, mohli mať tak 18 rokov. Pripadalo mi to, akoby som sa tam nachádzal. Keď sme prešli radom svätých, Panna Mária mi ukázala rajskú záhradu. Boli sme stále prežiarení svetlom a vo svetle. Tie krásne kvety, a všetka tá nádhera sa nedá opísať. Také kvety na zemi neexistujú. Aj tie stromy, nevysloviteľne krásne. Panna Mária mi ukázala stred raja a tam bol akoby pník. Nepovedala mi nič, ale pripadalo mi to, že je to miesto, kde Ona chodí odpočívať, kde sa chodí modliť. Bolo to všetko veľmi zvláštne. Počul som krásne spevy a všade bol nekonečný pokoj. Bolo to niečo nádherné a človekovi sa nechcelo ísť odtiaľ ani preč. Nedá sa to vypovedať..."

Deti mali s Pannou Máriou aj iné zážitky. Spomeniem jeden. Keď ich volala na kopec, báli sa a povedali jej o svojom strachu. Povzbudzovala ich aby sa nebáli, že pôjde s nimi, ale vidieť ju nebudú. Znamením jej prítomnosti budú motýle poletujúce okolo nich. Keď skončilo zjavenie a deti sa pobrali do dediny a okolo hlavy im poletovalo asi 8 motýľov. Jeden z nich si sadol na ruku Mariky. Rozbehli sa, Marika mávala rukou, ale motýľ jej sedel na ruke, akoby bol prilepený. Keď zišli z kopca do dediny, odrazu motýle vzlietli a odleteli smerom do Boričiek.

Okrem takýchto milých príhod majú vizionári často aj ťažké chvíle, ktoré už vyplývajú z ich postavenia zvestovateľov Máriiných posolstiev. Veľmi ich posilňujú modlitby troch svätých ružencov, ktoré sa modlia denne, a pôst o chlebe a vode 3 krát v týždni a to v dňoch pondelok, streda a piatok. Nie je to ľahké a nedalo by sa to zvládnuť bez pomoci Tej, ktorá denno-denne prichádza a ako Kráľovná pomoci, pomáha.

Jedna z vizionárov - Lucka je pripútaná na vozík. Keď sa jej Panna Mária pýtala, čo by si najviac priala, neprosila o svoje uzdravenie, ale prosila Kráľovnú Pomoci, aby kňaz Michal, ktorý pôsobí v tejto dedine, bol ešte dlho medzi nimi v tejto farnosti.

Panna Mária deti poslala za otcom biskupom. Prijal ich mons. Dominik Tóth, svätiaci biskup bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, ktorý ich vypočul a dal im požehnanie. O zjaveniach je informovaný aj miestny kňaz.

Každú sobotu a nedeľu sú verejné stretnutia a púte na vrchu Boričky - ku krížu, kde majú deti zjavenie. Stretnutie pútnikov v zimných mesiacoch je o 16,30 h (v letných mesiacoch o 17.30 h) pri vinohrade, odtiaľ spoločne idú na horu a modlia sa pobožnosť krížovej cesty.

Na hore pri kríži sa deti modlia s pútnikmi sv. ruženec, počas ktorého majú zjavenie. Po skončení modlitieb vizionári informujú pútnikov o stretnutí s Pannou Máriou a spravidla čítajú štvrtkové posolstvo.

Okrem miesta pri kríži sa Panna Mária zjavovala v nedeľu (okrem prvej nedele po prvom piatku) na vŕšku Svätodušnica, ktorý tiež požehnala a priala si, aby sa tam chodili ľudia modliť za pokoj, a najmä za pokoj v rodinách.
V nedeľu po prvom piatku v mesiaci je hlavná verejná púť, ktorá začína sprievodom od kostola o 12.00 h cez dedinu na horu Boričky. Cestou ku krížu sa vykonáva pobožnosť krížovej cesty. Na vrchu pri kríži je modlitba svätého ruženca a iné modlitby. Počas svätého ruženca pri kríži prichádza Panna Mária a odovzdáva posolstvo, ktoré po modlitbách deti zverejňujú.

Deň narodenia Pána v roku 1997 bol pre dechtické deti výnimočný. V tento sviatočný deň sa mohli pýtať na čokoľvek o Vianociach. Na otázky vizionárov, Panna Mária odpovedala:

Mária: Mamička moja, ako ste s Jozefom putovali do Betlehema, čo si pritom prežívala?
Panna Mária: Spolu s Jozefom sme putovali do Betlehema na sčítanie ľudu, kam putovalo mnoho iných ľudí. Cesta bola veľmi ďaleká. Ja som sedela na oslíkovi, svätý Jozef držal opraty a kráčal popri oslíkovi. Jozef mi povedal, aby som si oddýchla. Ale ja som mu odpovedala, že netreba. Pri srdci som prežívala veľkú radosť z narodenia Spasiteľa. Keď sme vchádzali do mesta Betlehema, zastali sme pred hostincom a poprosili o nocľah, ako nám poradil jeden človek, čo tiež putoval do Betlehema. Ale hostinský nás nechcel prijať pre našu chudobu. Jeden muž povedal, že za mestom je jaskyňa, do ktorej môžeme ísť, že tam nik nie je. Spolu s Jozefom sme prišli na miesto. Chválili sme Boha a všetko sme nechávali vždy na Božiu vôľu.

Adrianka: Mami, prečo mali ľudia také zatvrdnuté srdcia, keď vedeli, že má prísť na svet Ježiško?
Mária: Mali veľmi tvrdé srdcia a neverili, že môj Syn Ježiško môže prísť i v chudobe. Nečakali a nemohli uveriť tomu, že môj Syn prišiel v chudobe. Oni čakali, že sa narodí v bohatstve. Mali veľmi kamenné srdcia, ako máte vy. Vy neveríte, že sa môže môj Syn narodiť v každom z vás. Nechcete uveriť, že sa môže môj Syn narodiť každý deň. Tak i oni dali prednosť tomuto svetu ako hlasu svojho srdca.

Jožko: Mami, maštaľka, do ktorej ste prišli, bola kamenná alebo drevená?
Mária: Bola kamenná. Strecha bola podoprená drevom a na zemi bola slama.

Jožko: Jasličky tam boli, alebo ich Jozef musel spraviť?
Mária: Boli tam. V rohu.

Jožko: Odkiaľ ste zobrali slamu do jasličiek?
Mária: Bola tam pre ovečky. Takže tam bolo po celej maštaľke plno slamy.

Jožko: Mami, a tá maštaľka mala aj dvierka?
Mária: Áno, ale iba také malé.

Martin: Mami, prosím, ako sa narodil malý Ježiško?
Mária: Môj anjel! Keď sme doputovali do Betlehema, nikto nás nechcel prijať do domu a z hostinca pre pocestných nás nemilosrdne vyhnali pre našu chudobu a to, že som očakávala narodenie svojho Syna. Poslali nás do jaskynnej maštale. To bola moja prvá veľká bolesť v srdci. Keď sme prišli do maštale, Jozef sa ihneď začal o mňa starať. V maštali bolo veľa slamy, tak som si do nej sadla, aby som si odpočinula. Jozef šiel po drevo na oheň, no predtým ešte uviazal oslíka. Potom som zacítila, že nadišiel čas pôrodu, no žiadne bolesti som necítila. Začalo ma zahaľovať zlaté svetlo a vtom ma prenikla veľká blaženosť. Boh bol so mnou a pri mne. Začala som sa modliť. Zacítila som, ako sa dieťa pohlo v mojom lone. Nevediac ako, držala som malého Synčeka, Ježiša, v náručí. V tom prišiel Jozef a my sme zrazu spoločne začuli spevy anjelov vôkol nás. Svetlo sa ešte viac rozplývalo po jaskyni. Anjeli spievali: "Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!" Neskôr prišli pastieri a niektorí obyvatelia Betlehema. Traja mudrci, ktorých zaviedla hviezda k Ježiškovi, nás našli už v jednej rodine, ktorá nás prichýlila.

Simonka: Mami, aká to bola hviezda, ktorá sprevádzala mudrcov?
Mária: Tá hviezda bola od Boha. Svojím svetlom zvestovala, že sa zrodil Život. Nie život ľudský, ale Nebeský. Táto hviezda sprevádzala mudrcov až k Ježiškovi. Bola daná od Boha, aby ich priviedla k Nemu. Bola dôkazom toho, že prišiel na svet Kráľ. Kráľ zrodený zo ženy v chudobnej maštaľke.

Simonka: Aký bol Ježiško, keď bol malý?
Mária: Keď bol Ježiško malý, bol veľmi poslušný. Jeho srdce bolo plné radosti a lásky. Lúče z jeho Srdca vyžarovali a napĺňali každé srdce. Bol veľmi vnímavý a pozorný. Veď bol mojím Synom a Synom Najvyššieho. Všetko vnímal a pamätal si. Ľudia ho mali radi, pretože bol veselý a ochotný.

Na Veľký piatok, 5. apríla 1996, Panna Mária ukázala Martinovi Gavendovi utrpenie Pána Ježiša. Videl to ako film, ktorý bol zrýchlený, čo si Martin vysvetľuje tým, že by nezniesol dlhšie sa pozerať na takú hrôzu. Toto videnie popisuje takto:

Keď sa mi na Veľký piatok zjavila Panna Mária, rozprestrela ruky a z nich vytryskla žiara. Videl som utrpenie Pána Ježiša podľa tajomstiev bolestného ruženca. Odohrávalo sa to takto:

1. Ktorý sa pre nás krvou potil
Videl som Getsemanskú záhradu. O skaly, za ktorými som videl stromy, bol opretý Ježiš. Sedel na zemi a opieral sa o jednu skalu. Vrúcne sa modlil. Z jeho tváre bolo vidieť, ako veľmi trpí. Prežíval hroznú úzkosť. Videl som, ako mu od tej úzkosti po tvári stekal pot a krv. Anjel ho posilňoval.

2. Ktorý pre nás bičovaný bol
Potom som videl veľké námestie. Uprostred neho bol veľký kamenný stĺp. Na vrchnej časti stĺpu ako aj na spodnej, boli železné obruče, z ktorých viseli reťaze s okovami. Do horných okov pripevnili Ježišove ruky a dolné mu dali na nohy. Videl som, ako prišli dvaja kati a začali ho bičovať. Všimol som si biče, ktorými Ježiša bičovali. Prvé boli úzke prúty, ktorými Ježiša šľahali až do krvi. Tieto prúty rozrezali Ježišove biele rúcho aj kožu. Potom kati zobrali dlhé, hrubé biče, ktoré pri bičovaní roztínali vysilené Ježišovo telo. Ježiš počas celého bičovania niekoľkokrát odpadol od veľkej bolesti. Musel veľmi trpieť, pretože veľmi kričal. Biče šľahali nielen po chrbte, ale po celom tele. Na rad prišli tretie biče. Boli to kratšie palice, z ktorých viseli reťaze a na ich koncoch boli guľôčky. Tieto guľôčky pri bičovaní vytrhávali Ježišovi mäso. Bolo to hrozné.

3. Ktorý bol pre nás tŕním korunovaný
Po tomto ukrutnom bičovaní Ježiša posadili, zobrali tŕňovú korunu, a dali mu ju na hlavu. Palicami po tŕňovej korune šľahali, pričom sa mu tŕne zabárali do hlavy. Sústavne sa mu posmievali a pľuvali na neho. Videl som, že koruna, ktorú mu dali na hlavu mala veľmi ostré a tvrdé ostne. Ako mu ju pritlačili na hlavu, tŕne z koruny mu prepichli kožu. Zaborili sa pod ňu a potom z nej vyšli. Bola to ukrutná bolesť. Nedá sa to opísať.

4. Ktorý pre nás ťažký kríž niesol
Videl som úzku ulicu plnú ľudí. Pán Ježiš, mal na pleciach veľký hranol, ktorý mal priviazaný o ruky - takže ruky mal rozopäté a tak kráčal. Kráčal medzi hučiacim davom. Jeho kríž nebol ako dve spojené brvná, ale zatiaľ len jeden mohutný hranol, ktorý mu prechádzal cez plecia. Ruky mal roztiahnuté a silne priviazané o hranol. Videl som ako Pána Ježiša sácali z jednej strany na druhú. Posmievali sa mu a pľuvali naňho.

Zbadal som medzi davom Pannu Máriu. Zbadal ju aj Ježiš a videl som, ako sa pri nej na chvíľu pristavil. No vojaci ho ihneď sotili dopredu. Keď Ježiš nevládal a odpadol, vojaci prinútili jedného muža, bol to asi Šimon z Cirény, aby podoprel Pána Ježiša a tak mu pomohol niesť kríž. Nebolo to tak, že mu zobral kríž. Pán Ježiš mal o brvno priviazané ruky, nemohol mu ho zobrať. Šimon mu pomohol tak, že ho podoprel pod pazuchou.

Pán Ježiš padol viackrát na zem. Bolo to omnoho viackrát ako trikrát. Boli to hrozné pády. Rukami sa nemohol zadržať a vždy padol na tvár. Nemohol sa zachytiť, lebo ruky mal priviazané o drevo, ako som už spomínal. Zrazu z davu vybehlo dievča. Bola to Veronika, ktorá v rýchlosti utrela šatkou Pánu Ježišovi tvár. No rozzúrený dav ju začal surovo sácať preč.

Pán Ježiš sa na malú chvíľu pristavil aj pri hlúčiku plačúcich žien.

Všetko mi bolo ukázané veľmi rýchlo, preto som si všetky podrobnosti nemohol všimnúť. Asi by som to ani nezniesol.

5. Ktorý za nás ukrižovaný bol
Keď Pána Ježiša vyviedli na Golgotu, nemilosrdne ho sotili na zem. Pribehli kati a ihneď mu pribili ruky, ale nie do dlaní, ale cez zápästie. Od bolesti mu vyšvihovali nohy nahor. Keď mu pribili ruky, celé brvno s telom Ježiša Krista začali povrazmi dvíhať na kolmý hranol - zvislé rameno kríža, ktorý bol upevnený v zemi. Videl som ako Pán Ježiš veľmi kričal od bolesti. Bolo to niečo ukrutné a strašné. Potom mu pribili aj nohy, pod ktoré mu vsunuli kus dreva. Na jednej aj druhej strane od Ježiša som videl, že viseli zločinci.

Keď Ježiš zomrel, začala sa triasť zem. Po chvíli všetko utíchlo. Pribehol k nemu vojak nižšej postavy a kopijou mu prerazil bok. Vytiekla mu z neho krv a voda.

Panna Mária zatvorila ruky, žiara zmizla a po chvíli povedala: "Drahé dieťa! Videl si ako veľmi Ježiš za vás z lásky trpel."

Jesse z Texasu:
Povolaním som burzový maklér, toto robím ako svoje zamestnanie. A hádam, že sa asi čudujete, čo robím v tejto časti sveta, tu na Slovensku. Je to naozaj prekvapenie pre mňa. Ale ja cítim, že som bol vedený Pannou Máriou, našou Matkou, špeciálnym spôsobom k tomuto miestu. Volanie začalo keď som šiel do Medžugoria. Išiel som tam hľadajúc špeciálnu milosť od našej Matky, hľadajúc ju, hľadajúc Božiu moc a čo som našiel bolo omnoho viac. Dostal som veľa milostí v Medžugorií. Ale ja som dostal zvláštne volanie aby som sem prišiel. Myslel som si, že Boh mi hovoril aby som hľadal ďalej, nazrieť do týchto vecí. Tak som sa začal pýtať trošku viacej o vizionároch a zjaveniach. Ešte stále som cítil, že som si nebol istý, či sem mám prísť. Po modlitbách, za ktoré som priateľov prosil som pocítil silnejšie želanie sem prísť. Tak som sa rozhodol na základe želania môjho srdca ísť na Slovensko a pozrieť sa sám čo sa tam deje. A musím Vám povedať, že som tu, že je to všetko čo som očakával a viac. Cítim tu prítomnosť našej Matky, vo vizionároch, ale taktiež v celej dedine. Cítim, že jej prítomnosť sa rozširuje, jej milosti sa rozširujú tak ako viac a viac ľudí je priťahovaných ku jej srdcu a ku jej posolstvám. Mal som príležitosť sa stretnúť s vizionármi a vidieť na vlastné oči čo sa deje počas zjavení. A musím Vám povedať, že cítim v mojom srdci, že je to všetko pravé, že je to od našej Matky, že je to od Boha a, že je to svätá vec čo sa deje s vizionármi. Niečo krásne a prečo to hovorím, je, že to prehovorilo ku môjmu srdcu. Viera je zaujímavá vec, potrebujete ju naozaj cítiť svojim srdcom. A ja cítim, ja vidím ten život, ten svätý život s týmito vizionármi. Nevidím nič sfalšované alebo povrchné v zjaveniach a taktiež sa čudujem, prečo by to robili - prečo by to hrali. Jednoducho to nie je možné. A čo som videl, videl som veľmi čestných, veľmi utiahnutých, veľmi skromných mladých ľudí - vizionárov. A cítim, že tento typ osoby je od Boha a cítim, že hovoria pravdu keď hovoria, že majú videnie a všetko toto naozaj pohlo mojim srdcom. Privádza ma to bližšie k Bohu. A to je to, čo som tu zažil. Videl som taktiež úžasné oduševnenie s ľuďmi. Duchovnosť je veľkou duchovnosťou s ľuďmi, ako keby ich Boh volal silnejším spôsobom ku Panne Márii, aby prišli bližšie k Bohu. Cítim, že niektoré z posolstiev ktoré som dostal odtiaľ, znamenajú aspoň pre mňa to, že naša Matka nás volá ku silnejšej modlitbe, ku modleniu sa viac, častejšiemu modleniu ruženca, dennej, častej prítomnosti na omši, adorácii nášho Pána vo Sviatosti Oltárnej. Postenie sa je vecou, od ktorej sa veľa ľudí odťahuje. Oni naozaj cítia, že to nemusia robiť ale naša Matka nás volá to robiť, pretože vie, ako mocné je postenie pre naše duše, pre obrátenie hriešnikov a pre obrátenie neveriacich, postenie o chlebe a vode. Toto je to čo ona žiada. Teraz, hlavne tu na Slovensku, naša Matka nás volá postiť sa tri dni v týždni. Niektorým ľuďom sa to môže zdať ako lož, ale ja som tu iba štyri či päť dní a naozaj som sa postil jeden deň a začínam svoj druhý deň a cítim, že to je milosť od našej Matky, že som bol schopný to urobiť. Pretože, verte mi, snažil som sa to robiť doma, ale nefungovalo to. Bolo to veľmi ťažké pre mňa. Cítim, že je tu obrovská milosť, ktorú nám naša matka chce dať. A ak by sme jej iba otvorili naše srdcia, prišla by a dala by nám čo potrebujeme. Pretože ona nás pozná, ona je našou matkou a ja cítim, že nás volá, všetkých nás, zvláštnou cestou na toto miesto aby sme jej otvorili naše srdcia. Pretože ona naozaj chce nás obrátiť k nej. Cítim, že je tam niečo naliehavé, čo sa snaží povedať. Ako matka, ktorá plače, dokonca prosí jej deti, aby sa prosím obrátili. Obrátiť sa k nášmu Pánovi, obrátiť sa k Nej.
A ja vás prosím, aby ste sa za mňa modlili a budem sa za vás tiež modliť, aby celé Slovensko, táto celá krajina sa celá obrátila ku našej Matke, k jej Nepoškvrnenému Srdcu a k Ježišovi. Amen.

Juraj Benza zo Solčian
Kráľovná pomoci ponúka svoju pomoc vo všetkých životných situáciách. Dôkazom jej pomoci aj na hranici smrti je prípad uzdravenia 25 ročného Juraja Benzu zo Solčian. Ponúkame Vám list adresovaný na Arcibiskupský úrad v Trnave - svedectvo o uzdravení.

Veľadôstojný pán arcibiskup!

Chceme Vám vydať svedectvo o uzdravení nášho syna Juraja zo Solčian. Týmto dovoľte, aby sme Vám opísali jeho zvláštne uzdravenie na príhovor Panny Márie - Kráľovnej Pomoci z Dechtíc.

Smutná bola noc pre celú našu rodinu zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok tohto roku, keď o 1.30 hod. vážne havaroval náš syn Juraj. V ťažkom stave bol prijatý do nemocnice v Topoľčanoch, kde ho traja lekári operovali 6 hodín. Dostal 6 konzerv krvi. V Topoľčanoch na ARE ležal v bezvedomí celé Veľkonočné sviatky. Potom lekári po 11 dňoch rozhodli, že ho prevezú do Nových Zámkov na odstránenie hematómu z mozgu. V Nových Zámkoch ho odmietli prijať, že je už neskoro, lebo je už zasiahnutý celý mozog. Poslali ho späť do Topoľčian dožiť. Potom primár v Topoľčanoch 14. 4. 1999 rozhodol z ARA previesť ho do Banskej Bystrice, pričom Juraj bol stále v bezvedomí. Ešte v ten deň o 17.00 hod. ho operovali. Po tejto operácii lekári nesľubovali nič len jedno: v rukách ho má už len Pán Boh. Boli sme bezradní.

Medzitým sa naša rodina dozvedela, že v Dechticiach sa zjavuje Panna Mária. 18. apríla tohto roku sme sa celá rodina vybrali do Dechtíc s nádejou, že Panna Mária pomôže. Pred zjavením sme poprosili vizionára Martina, aby sa prihovoril za uzdravenie nášho syna u Panny Márie. Odpoveď bola: aby sme dôverovali Matke Božej a konali veľa obiet, pôstov a modlitieb a dávali mu piť vodu z prameňa, ktorý požehnala Panna Mária. Martin odovzdal mne, Jurajovej matke, ruženec, ktorý sama Panna Mária požehnala. 19. apríla 1999 sme Juraja navštívili v Banskej Bystrici. Bol stále v hlbokom bezvedomí. Hneď som ho požehnala ružencom, požehnaným Pannou Máriou, hlavne jeho doráňanú hlavu, a potom všetky choré miesta na tele. Mal vysokú teplotu, a tak ústa sme mu zvlažovali požehnanou vodou z prameňa. 21. apríla ho lekári odpojili od prístrojov a začal sám dýchať. Potom však dostal teplotu 39°C a znova ho zapojili na prístroje na 3 dni. Nepoľavili sme v modlitbách, pôstoch a obetách. Potierali sme mu požehnanou vodou z prameňa celé telo, najmä hlavu.

25. mája sa mu stav natoľko zlepšil, že bol prepustený do domáceho liečenia. V bezvedomí bol 7 týždňov. Lekári mali obavu, či vôbec bude hovoriť, lebo nerozprával, len ukazoval. Dnes rozpráva, vníma a chodí. Stále pije vodičku z Dechtíc a každému, kto ho príde navštíviť, hovorí: "Panna Mária je vynikajúca, lebo sa za mňa prihovorila u Ježiška."

Drahý pán arcibiskup!

Týmto my rodičia dosvedčujeme, že na príhovor Panny Márie - Kráľovnej Pomoci z Dechtíc sa náš syn Juraj uzdravil.

Stanovisko lekára k uzdraveniu Juraja zo Solčian:

Počas Veľkej noci v tomto roku som bol jedným z ošetrujúcich lekárov vyššie menovaného Juraja Benzu Pozorne som si prečítal list adresovaný na Arcibiskupský úrad v Trnave.

Ku skutočnostiam uvedeným v liste mám niekoľko pripomienok. 

Po niekoľko hodinovej operácii, pri ktorej sa nám podarilo zvládnuť ťažké poškodenia v oblasti brucha a hrudníka sme pacienta previezli na CT vyšetrenie mozgu v Nitre s následnou konzultáciou neurochirurga telefonicky v Nových Zámkoch. Poranenie mozgu si nevyžadovalo operáciu, ale tzv. konzervatívny postup, vrátane podpory dýchania dýchacím prístrojom a nevyhnutného tlmenia pacienta. To znamená, že na bezvedomí pacienta sa podieľalo poranenie mozgu, ale aj jeho tlmenie liekmi, aby dobre toleroval dýchací prístroj, ktorý mu pomáhal zvládnuť dýchacie pohyby pri ťažko poranených pľúcach a hrudnej stene. Po 11 dňoch sme pacienta poslali na kontrolné CT vyšetrenie mozgu do Nitry (v našej nemocnici CT prístroj nemáme). Prístroj zaznamenal vytvorenie zakrvácania pod tvrdú plenu mozgu, preto sme Juraja previezli do našej spádovej nemocnice pre neurochirurgickú problematiku - do Nových Zámkov. Tu primár skonštatoval, že hematóm nevyžaduje okamžitú operáciu, ale pravidelné sledovanie CT prístrojom k sledovaniu dynamiky zmien a ďalšiu tzv. konzervatívnu liečbu na ARO oddelení. V nových Zámkoch neboli prístrojovo vybavení na zvládnutie komplexnej liečby jeho ťažkého poranenia - hlavne pľúc, preto bol odoslaný späť do Topoľčian, nie však na dožitie, ako sa v liste uvádza. Po telefonickej konzultácii s nadriadenými pracoviskami v Bratislave sme hľadali také pracovisko, kde by Jurajov stav boli schopní komplexne liečiť a zároveň aj monitorovať poranenie hlavy CT prístrojom. K ďalšej liečbe bol preložený do Banskej Bystrice, kde sa rozhodli hematóm spod tvrdej pleny odstrániť a pokračovali v ďalšej liečbe takého stavu, vrátane tzv. septických komplikácií, ktorým zodpovedali aj vysoké teploty.
Po siedmich týždňoch stav dýchacieho systému dovolil odpojenie od riadeného dýchania a postupné uzdravovanie.

"Všetko je v rukách Božích" - túto vetu hovorím aj ja často príbuzným pacientov, ktorých liečime, zvlášť, ak sú v ťažkom, život ohrozujúcom stave. Som veriaci človek, viem že pán Boh na prímluvu Panny Márie tak viedol všetky okolnosti, aby bol zachránený život a zdravie mladého človeka Juraja Benzu, z čoho mám aj ja veľkú radosť. Bohu vďaka.