V roku 1969 bola doručená prvej vyšetrovacej komisii, ktorá mala posúdiť pravosť zjavenia na Živčákovej, petícia s takmer 10.000 podpismi pútnikov zozbieraných priamo na hore. Pútnici v nej žiadajú predstavených katolíckej cirkvi o povolenie slúžiť na tomto mieste svätú omšu. Petícia, zostala v tej dobe bez akejkoľvek odozvy. Stalo sa to, čo pred desiatimi rokmi prorokoval sám Matúš Lašut :"Zo všetkých strán budú chodníky vyšliapané od pútnikov zďaleka, len domáci chodník zarastie." Systematické ničenie a podpaľovanie pútnického miesta komunistickými posluhovačmi na jednej strane, neochota niektorých cirkevných predstaviteľov, kontrolovaných a vydieraných štátnou mocou, na strane druhej. V zúfalstve sa turzovskí pútnici pokúsili postaviť aspoň malinkú kaplnku pre svoju Matku, no v jedno ráno našli všetko polámané a tehly porozbíjané na márne kúsky. Prišlo obdobie, kedy sa aj ľudia na Slovensku dozvedali najnovšie správy o Živčákovej, len zo zahraničných zdrojov. V takzvanej Rakúskej kronike, v ktorej sa zhromažďovali materiály o udalostiach na hore, sa uvádzajú skutočnosti, dokumentované mnohými fotografiami a originálnymi písomnosťami. V nej sa uvádzajú zaujímavé skutočnosti, týkajúce sa obrovského záujmu obyvateľov so vzdialených krajín o pozdvihnutie nášho pútnického miesta. Snaha Američanov odkúpiť kopec a postaviť tam chrám, znie dosť úsmevne, ale záujem známych osobností cirkevného života v zahraničí, je už niečo celkom iné. Rakúsky salezián Blasius Muller a jeho apel na kardinála Tomáška. Kniha pátra Johanesa Schmida, zápisky pátra Štefana Senčíka z Kanady. Odslúžené omše poľských kňazov, či černošského kňaza E. E. Ekwu z Nigérie. Záujem mariológa profesora René Taurentaina, ktorý v roku 1992 osobne Turzovku navštívil. Turzovskí pútnici však čakali až do deväťdesiatych rokov minulého storočia, kedy bola priamo na vrchu postavená kaplnka, vysvätená 17. októbra 1993. O rok neskôr bola Turzovka oficiálne vyhlásená Biskupským úradom v Nitre za pútnické miesto, ktoré od 1. júla 2000, patrí do novovyhlásenej farnosti Korňa.

Kaplnka má jednoduchý pravidelný tvar a jej presklená fasáda umožňuje dennodene pútnikom priamy vizuálny kontakt so svätostánkom a miestom obetovania. Na stene nad obetným stolom je umietnený veľký jednoduchý drevený kríž. Vpravo od kríža má miesto už spomínaný svätostánok a vľavo socha Panny Márie s obrazom Panny Márie.

História obrazu Panny Márie, ktorý je od 17. októbra 1994 umiestnený priamo nad oltárom v kaplnke na Živčákovej, sa začína písať dňom, v ktorý ho Turzovčanka Mária Haferová - Matejová, zachránila zo zhoreniska priamo na hore, po vyčínaní komunistickej úderky, ktorá systematicky, dlhé roky, ničila všetko, čo na tomto pútnickom mieste zanechali návštevnici z vďaky za pomoc Božej Matky. Bolo to 1. novembra 1964, kedy stála zhrozená nad hŕbou popola, až kým ju zo zamyslenia nevytrhol hlas jednej ženičky, ktorá vytiahla z pahreby akýsi obrázok a podávajúc jej ho povedala : "Pozri Marienka, toto nezhorelo, vezmi to a uschovaj". Žena ihneď potom zmizla a viac sa nikomu neukázala.

Od toho dňa bol obraz v dome Haferovcov, kde sa naň chodili pozerať ľudia. Istá Nemka Greta Fisherová, ktorá Živčákovú navštívila tesne pred ťažkou operáciou (bola chorá na rakovinu). Po návrate do Nemecka mohli lekári v nemocnici skonštatovať jej úplné uzdravenie a preto od tej doby často navštevovala toto miesto. Raz sa skontaktovala s nálezkiňou obrazu a požiadalu ju o zapožičanie kvôli fotografovaniu. V hotelovej izbe, premýšľajúc o tom, ako je možné, že obraz v ohni nezhorel, ale sa takmer dokonale zachovala silueta Panny Márie s Ježiškom, dostala odpoveď priamo od Nej. Objavil sa pred ňou obraz v pôvodnej kráse, len bol akoby živý. Z oboch strán nad Božou Matkou videla dvoch anjelov, akoby ochraňovali ju, aj jej syna. V tej chvíli dostala príkaz : "Takto daj obraz zreštaurovať!" Obraz bol po dohode s Haferovcami odvezený do Nemecka 12. októbra 1966. Tam bol zreštaurovaný do súčasnej podoby. Na Slovensko sa vrátil až po takmer troch desaťročiach - 25. septembra 1994. Dňa 16. októbra 1994, na prvé výročie posvätenia živčákovskej kaplnky, bol obraz slávnostne vystavený a umiestnený na čelnú stenu, nad obetný stôl. Od toho dňa je neustále na očiach pútnikov, ktorí každodenne navštevujú turzovskú horu.

Panna Mária o svojom obraze, prostredníctvom vizionára, hovorí:

nad tým tiež rozviniem svoj plášť ako Matka Božieho Syna.

Tak ako môj plášť chránil kedysi tento milostivý obraz a utvoril nezraniteľný priestor okolo neho, tak i ja svojim plášťom utvorím posvätný priestor pre vás. Utvorím chrám, v ktorom vy sami budete so mnou prebývať. Môžete sa tam modliť, obetovať a prijímať Sviatosť oltárnu. Nezabudnite však na Kráľovnú, ktorá pre vás utvorila tento chrám. V tomto priestore môžete a musíte, nech už prichádzate s akoukoľvek záležitosťou, svoje dary mojimi rukami podávať Bohu. Zušľachtím vaše dary, naplním ich svojimi lúčmi milosti. Podám ich Bohu za vás. Boh ich prijme prostredníctvom mňa.

Uchránim vás, ako kedysi tento milostivý obraz, pred nenávisťou nepriateľov a pred všetkým zlým. Neprenechám vás pálivým plameňom, ale ponorím vás do plameňov lásky. Zavediem vás ako Kráľovná a Matka ku Kráľovi Neba i Zeme, svojmu Synovi. Budem sa starať o váš večný život a budem vám rýchle pomáhať."