Kysuca pramení vo výške 825 m nad morom, pod vrcholom Hričovca, juhozápadne od Makova, v časti Kopanice. Turistom je dostupný prameň pod Kysučným, ku ktorému vedie žltá turistická značka s odbočku k prameňu - vpravo od informačnej tabule.

Len na skok od osady Hrubý Buk sa nachádza prírodný skalný útvar, ktorého súčasťou je pravidelná skalná guľa priemeru asi trištvrte metra. Nevytvorili ju žiadme tajomné sily, ale ani ľudská ruka. Jedná sa pravdepodobne o špecifický spôsob usadzovania horniny v dávnom praoceáne,ktorého výsledok sa nám ukazuje v plnej svojej kráse. Prístup ku skáliu je možný po modrejturistickej značke (asi 700 m) z osady Hrubý Buk, ktorá sa nachádza asi v strede horskej asfaltovej cesty spájajúcej Klokočov s dedinkou Olešná pri Staškove. 

Najzápadnejší vrchol Javorníkov (1055 m n.v.) ležiaci na hlavnom hrebeni - v katastrálnom území Makova. Priamo na najvyššom bode je pamätník v podobe troch betónových krížov. Kopec je prístupný pokračovaním červenej turistickej značky z Veľkého Javorníka a je len samozrejmosťou, že na ňho môžete vystúpiť aj v zime na bežkách.

Vrch Kamenité (834 m n.v.) zdobí krásna rozhľadňa, ktorej autorom i staviteľom je Stano Mikovčák. Pri dobrej viditeľnosti sú z nej nadherné výhľady nielen na Beskydy a Malú Fatru, ale dokonca, pri troche šťastia i na naše Tatry. Prístup ku rozhľadni je jednoduchý - z Turkova po žltej a z Dlhej nad Kysucou po zelenej a červenej turistickej značke. Opäť, nech sa páči, aj v zime na bežkách.

Úzkorozchodná historická lesná železnica vo Vychylovke na Kysuciach na severozápade Slovenska premávajúca na kysucko-oravskom pomedzí je technickou pamiatkou svetového významu.

Strmý sklon a výškový rozdiel 217 m prekonáva železnica pomocou úvratí. Vznikla v roku 1926 spojením do tej doby samostatných lesných železničných tratí - Kysuckej z Oščadnice do Chmúry a Oravskej z Lokce do Erdútky vybudovaním spojovacej železnice Chmúra - Erdútka.

Obe železnice, ktorých rozchod bol 760 mm, boli vybudované v rokoch 1915 až 1918 a boli určené na odvoz dreva. Dĺžka pôvodnej trate dosahovala 61 km, s odbočkami mala železnica dĺžku vyše 110 km. Železnica premávala do roku 1971, ďalší rok bola okrem 8 km dlhého úvraťového úseku demontovaná.

Úsek z osady Kubátkovia po 1 úvrať o dĺžke 3,4 km je prevádzkovaný od roku 1994 sa využíva ako vyhľadávaná turistická atrakcia. Prechádza cez areál Múzea kysuckej dediny, kde sústredili 34 ľudových stavieb pochádzajúcich z rozličných kútov kysuckého regiónu.

Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Práve astroláb robí zo Slovenského orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na Slovensku. Bez astrolábu nemôže byť orloj orlojom. Je potrebné zdôrazniť, že astronomické údaje sú špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu Starej Bystrice, nejde teda o kópiu iného orloja. Farebnosť hlavnej dosky astrolábu je daná fázami dňa: čierna noc, červená úsvit, bledomodrá deň-obzor, červená súmrak. Ručička so slnkom sa pohybuje po týchto poliach podľa toho, kde sa reálne slnko nachádza. Hlavná doska astrolábu je ďalej delená zlatými lemovkami, ktoré označujú rovník, obratník raka, obratník kozorožca a tzv. miestny poludník, teda úsečku priamky, ktorá ukazuje kedy je slnko najvyššie na oblohe nad Starou Bystricou. Orloj v Starej Bystrici tak ako jediný z jestvujúcich orlojov na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas. Okrem toho astroláb ukazuje polohu mesiaca na oblohe, fázy mesiaca a polohu slnka v znamení zverokruhu. Na vonkajšom okraji je tzv. kalendárna doska, ktorá má 366 dielova každý deň sa otočí o jeden diel. Významné slovenské sviatky a pamätné dni sú na kalendárnej doske označené červenou hviezdičkou.

Vo vežičke orloja sú umiestnené dva zvony. Jeden zvon odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Odbíjací zvon (cimbal) nesie názov sv. Juraj a text: Slovenský orloj Stará Bystrica R. P. 2009. Zvon dal odliať žilinský župan Ing. Juraj Blanár. Druhý zvon nesie názov Riečnická Madona a text: Na pamiatku zatopených obcí Riečnica a Harvelka dal odliať nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Tento zvon má vyobrazený emblém Panny Márie z obrazu na hlavnom oltári riečnického kostola, ktorý sa jediný zachoval pred zatopením.

Umelecké informačné centrum v priestore pod orlojom je výtvarne navrhnuté ateliérom Byzant. V tomto priestore vznikla malá predajná galéria, v ktorej sa vystavujú diela profesionálnych i neprofesionálnych umelcov. Okrem toho tu bude umiestnená predajňa suvenírov, informačno-turistická kancelária, a zároveň tu bude sprístupnené schodisko k zadnej časti orloja, v ktorej si budú môcť návštevníci pozrieť mechanizmy orloja.