LANCIANO (TALIANSKO)
Lanciano sa rozkladá v kopcoch abruzzskej oblasti, len niekoľko kilometrov od Jadranského mora. Je preslávené prvým eucharistickým zázrakom, ktorý dokumentuje prvé písané svedectvo z roku 1631.
Prvý eucharistický zázrak
V Lanciane stál okolo roku 700 kláštor svätého Legonziana. Patril mníchom sv. Bazila. Dnes má tento kláštor meno svätého Františka z Assisi. Jeden baziliánsky mních prežíval veľké skúšky a pokušenia, pretože mal pochybnosti v skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii. Neustále sa modlil o pomoc v týchto pochybnostiach a mal strach, že stráca svoje povolanie. Trpel rutinou vo svojom kňazskom živote a týmito pochybnosťami.
Situácia vo svete tiež práve neposilňovala jeho vieru. V týchto časoch sa objavovalo mnoho heréz, ktoré ho vzďaľovali od viery. Objavovali sa nielen v Cirkvi, ale i vo vnútri. Bratia kňazi a biskupi boli obeťami týchto heréz a boli rozptýlení v celej Cirkvi. Tento kňaz bol viac a viac presvedčený o logike týchto heréz, najmä pokiaľ šlo o skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii.
Jedného rána, zatiaľ čo mal silné pochybnosti, začal slúžiť svätú omšu pre ľudí z mesta. Používal rovnakú veľkosť hostie, aká sa používa pri dnešných svätých omšiach. Zrazu zbadal, že premenená Hostia a víno spôsobili, že sa mu trasú ruky a celé telo. Dlho stál chrbtom k ľuďom a potom sa k nim pomaly otáčal.
Povedal: "Ó šťastní svedkovia, ktorým sa Boh, aby zmaril moje pochybnosti, zjavil v Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Poďte, bratia, a obdivujme Boha, ktorý je tak blízko nás. Za týmto Telom a Krvou je náš najmilovanejší Ježiš Kristus." Hostia sa premenila na mäso. Víno sa premenilo na krv.
Ľudia, ktorí boli svedkami zázraku, začali plakať, prosili o odpustenie a Božie milosrdenstvo. Iní sa začali biť do pŕs, vyznávali svoje hriechy a vyhlasovali sa za nehodných svedkov takéhoto zázraku. Ďalší padali na kolená v úcte a ďakovali za dar Pánovi, ktorý sa im daroval. Udalosť sa rozšírila do mesta a blízkych dedín. Ježiš dokonca dovolil, aby bol znovu ukrižovaný. Po zázraku bola Hostia pripichnutá na drevené brvno, aby keď uschne, sa neskrútila, ako sa to stáva s usušeným mäsom. Tak tu bol znovu s klincami vo svojom tele pribitý na dreve.
Zázrak, ktorý sa stal v roku 700, bol len začiatkom. Viera kňaza bola obnovená. Celá zem začala uctievať zázrak. Pútnici sa hrnuli do Lanciana, aby uctili Hostiu premenenú na mäso. Viera v Eucharistiu sa znovu zrodila.
To však ani zďaleka nebolo všetko.
Zázrak pokračuje
Hostia premenená na mäso a víno premenené na krv, bez použitia akýchkoľvek konzervačných látok, sú stále prítomné v relikviári. V roku 1574 prebehlo testovanie na mäse a krvi a nevysvetliteľný jav bol odhalený. Päť kúskov zrazenej krvi má rôznu veľkosť a tvar. Ale akákoľvek kombinácia hmotnosti je stále rovnaká. Inými slovami, jeden kúsok váži rovnako ako dva, dva vážia rovnako ako tri a tri vážia rovnako ako päť.
Od samého začiatku miestna cirkev prijala zázrak ako pravé znamenie z neba a uctievala Eucharistické Telo a Krv v procesiách vo sviatok na poslednú nedeľu v októbri. Sláva miesta sa rýchlo rozšírila po celej krajine a čoskoro celé Taliansko sem prichádzalo na púť.
Mnísi svätého Bazila zostávajú v Lanciane až do roku 1175. Od roku 1250 kláštor prevzali františkáni (v týchto rokoch bol rozšírený ich kult) a v roku 1258 bol postavený nový gotický kostol a boli doňho neskôr prenesené sväté ostatky. Tu sú uložené i teraz.
Vedecké skúmanie
Prvé vedecké skúšky o pravosti zázraku boli uskutočnené 18. 11. 1970, ďalej roku 1971 a 1981. Okrem rady iných vedcov, lekárov a rôznych odborných pracovníkov bol prítomný tiež prof. Odoardo Linoli ako hlavný zodpovedný. Boli vykonané histologické, imunologické a biochemické skúšky na odobratých dochovaných častiach.
Záver: neexistuje žiadna pochybnosť o skutočnosti zázraku, lebo sa jedná o skutočnú časť ľudského tela, tj. srdcového svalu, a ľudskú krv skupiny AB. Neboli zistené ani žiadne konzervačné zložky.
Dnes je táto zázračná Eucharistia starostlivo uložená v chráme zasvätenom sv. Františkovi z Assisi, v kaplnke vo vnútri kostola. Táto kaplnka bola vybudovaná istým Giovannim Franceskom Valseccom v roku 1636 na jeho vlastné náklady. Na oltári v tejto kaplnke, za zaveseným veľkým plátnom, na ktorom je vyobrazený Zázrak, sú v striebornom svätostánku uložené tieto doposiaľ neporušené sväté ostatky.
Vedecké rozbory
Krv je zrazená a má zemitú farbu podobnú žlti okru. Rôzne cirkevné skúmania ( "Recognitions") boli vedená od roku 1574. V rokoch 1970-71 a nadväzne v roku 1981. Vtedy prebiehal vedecký výskum pod vedením najslávnejšieho vedca prof. Odoardo Linoliho, význačného profesora v anatónomii, patologickej histológii, v chémii a klinickej mikroskopii. Spolupracoval s ním prof. Ruggero Bertelli z univerzity v Siene. Analýzy boli vykonávané s absolútnou a nespochybniteľnou vedeckou presnosťou a boli zdokumentované sériou mikroskopických fotografií.
Výsledky vedeckých analýz
Tieto analýzy preukázali nasledovné závery:
- Mäso je ozajstné mäso.
- Krv je ozajstná krv.
- Mäso a krv patrí ľudskej bytosti.
- Mäso sa skladá zo svalového tkaniva srdca.
V Mäse môžeme pozorovať existenciu častí: myokardu, endokardu, bludného nervu a tiež ľavú srdcovú komoru so značnou hrúbkou myokardu. Mäso je kompletné "SRDCE" v jeho základnej štruktúre. Mäso a Krv majú rovnakú krvnú skupinu: AB (typ krvnej skupiny je identický s tým, ktorý prof. Baima Bollon zistil na plátne v Turína). V Krvi boli nájdené proteíny v tých istých normálnych pomeroch (ako percento obsahu) ako je zloženie séroproteinov v čerstvej normálnej krvi. V Krvi sa našli aj tieto minerály: chloridy, fosfor, horčík, draslík, sodík a vápnik. Zachovanie Mäsa a Krvi, ktoré boli ponechané ich prírodnému stavu po dvanásť storočí a nechránené pred atmosférickými vplyvmi a biologickými činiteľmi, zostáva mimoriadnym fenoménom.
Mikroskopické zväčšeniny
Celkový histologický vzhľad vzorky Mäsa so žilkami sústredenýchzväzkov s pozdĺžnou orientáciou tak, ako sa vyskytuje na vonkajšej povrchovej vrstve srdca.
Svalové bunky s pozdĺžnou orientáciou
Bunky myokardiálneho tkaniva s rôznou orientáciou.
Anastomózne mostíky medzi bunkami myokardu.
Svalové bunky s pozdĺžnou orientáciou
Celkový pohľad na priečne pruhovanú svalovú štruktúru s vláknami, ktoré sú v syncytoidnej štruktúre k sebe vzájomne zviazané.
Toto zväčšenie ukazuje tkanivovú štruktúru preplnenú žilkami, ktoré sa podobajú syncytiu.
Akokoľvek je tkanivo staré, je zložené zo svalových fibrilových buniek, oddelených, alebo vo zväzkoch. V mnohých bodoch sa fibrilobunky spájajú navzájom. Je zreteľne viditeľné tkanivo syncytiálního typu. Napriek nejakým poškodeniam spôsobeným starobou tkaniva je zrejmé, že sa tkanivo skladá z buniek srdcového svalu, izolovaných alebo vo zväzkoch.
Syncyciálne usporiadanie myokardiálnych buniek.
Lalôčik v tukovom tkanive v medzere medzibunkového priestoru priečne pruhovaného svalu. Svalové bunky sú rozštiepené a vnútorne pridružené v myokardiálnom tkanive k tukovým bunkám.
Krvné cesty (tepny a žily).
Krvné cesty (obe tepny a žily) v myokardiálnom tkanive. Uzlík z predloženého tkaniva je vnútorne pripojený k myokardiálnemu tkanivu.
Tepna a veľmi úzka vetvička bludného nervu.
Vetvička bludného nervu. Tenké perinervium a miesto zrastania štruktúry do zväzočkov.
Endokardiálna štruktúra s papilárno profilovaným "kopčekom".
Dôkaz "zhrubnutej" štruktúry endokardu; syncytoidná [členená, mnohobunková] štruktúra tkaniva myokardu [srdcového svalu].
Endokard ako súvislý spojovací prvok vrstvy a dole myokardiálne tkanivo s krvnými cestami.
Časť profilu endokardu ako vláknitej vrstvy rovnakej hrúbky, krvné cesty v subendokardiálnom a myokardiálnom tkanive.
Tenkovrstvová chromatografia krvnej vzorky s oxyhemoglobín (02) a alkalickým hematinovým štandardom. Experiment bol uskutočnený trikrát. Krvná vzorka má rovnaký Rf ako štandard, pretože daný materiál má biochemické charakteristiky ako skutočná krvná vzorka.
Vysvetlivka: Princíp: v chromatografii ide o to, že daná vzorka kvapalného materiálu sa rôzne rýchlo pohybuje po nosiči, ktorý je nasýtený mobilnou kvapalnou fázou; nosičom môže byť chromatografický papier alebo v prípade tenkovrstvovej chromatografie silikagél, uhličitan vápenatý nanesený na sklenenej doske. Rf definuje presne danú látku a je to pomer vzdialenosti stredu škvrny vyšetrovanej látky ku vzdialenosti čela rozpúšťadla od štartu.
Uhlenhuthova zóna zrazeninovej reakcie. Zľava skúmavka č.1 (Krv) a č.2 (Mäso) ukazuje zónu pozitívnej zrazeninovej reakcie. Nasledujúce skúmavky sú kontrolné.
Test vylúhovaním s absorpciou (eluciačno-absorbčný test, hemaglutinačný test). Hore: Hemoglutinačný test na vzorke krvi z Lanciana: naľavo: použité anti-A sérum; vpravo: anti-B sérum. Dole: Hemoglutinačný test na vzorke tkaniva z Lanciana: vľavo: anti-A sérum; vpravo: anti-B sérum. Výsledok je, že Tkanivo a Krv z Lanciana náleží niekomu, kto má krvnú skupinu AB.
Vysvetlivka: hemaglutinácia - zhlukovanie červených krviniek, využíva sa toho u niektorých vyšetrení, kedy sú antigény (látky, ktoré telo rozozná ako cudzorodé a je schopné proti nim vyrobiť protilátky) viazanej na červených krvinkách, ktoré sa potom pri prítomnosti špecifických protilátok, zhlukujú a zrážajú sa. Červené krvinky zhlukuje sérum, ktoré je od iného jedinca s odlišnou krvnou skupinou (napr. Krvinky skupiny A zhlukuje sérum od skupín B a 0). Princípu aglutinácie sa využíva práve pri stanovení krvných skupín.
Elektroforetický model krvných proteínov (chromatický fotometer). Profil frakcií séra je normálne a dokazuje, že ide o vzorku čerstvého krvného séra.