Obec Litmanová sa nachádza v okrese Stará Ľubovňa. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1412. V roku 1778 bol v obci postavený farský Chrám svätého archanjela Michala (NKP). Obyvateľmi obce sú v prevažnej miere gréckokatolíci. Božská svätá liturgia, sviatosti a pobožnosti sa vysluhujú v slovenskom a cirkevnoslovanskom jazyku, ktorý sa spája s cyrilo-metodskou tradíciou, ktorú priniesli na územie dnešného Slovenska spolupatróni Európy sv. Cyril a Metod.

V novodobej histórii sa Litmanová dostala do povedomia hlavne v súvislosti so zjaveniami Panny Márie na Hore Zvir, vzdialenej približne päť kilometrov od začiatku obce, v blízkosti poľských hraníc. Pravosť týchto zjavení je stále predmetom skúmania zo strany Cirkvi.

5. augusta 1990
Ivetka: "Dňa 5. augusta 1990 sme mali jedinú prosbu, aby táto krásna Pani išla spolu s nami (zo Zviru) dolu do dediny, pretože sa už stmievalo a my sme sa báli ísť lesom samy. Krásna Pani nám túto prosbu splnila."
Katka: "Šli sme a Ona asi dva kroky za nami. Cítila som pokoj. A potom, od potoka, sa začala odďaľovať. Keď sme prišli dolu ku krížu, Panna Mária si pred ním kľakla a prežehnala sa."1. októbra 1990
Ivetka sa Svätej Panny opýtala, či by neuzdravila jednu jej malú kamarátku z dediny. Panna jej odpovedala: "Každá choroba je následkom nejakého hriechu. Jej rodičia sa starali viac o hmotné veci a po mnohých stránkach sa nesprávali ako kresťania. K uzdraveniu dieťaťa pomôžu iba vrúcne modlitby."

2. októbra 1990
Panna Mária prosila dievčatá, aby sa sem chodili ľudia z celého Slovenska modliť svätý ruženec. Dievčatá sa báli ísť lesom domov, lebo už bolo neskoro, preto opakovane vzniesli onú modlitbu: "Mária, Matka naša, skry nás pod svoj plášť." Mária skutočne svoj plášť rozostrela a skupinu sprevádzala.

4. novembra 1990
Mária povedala dievčatám, aby sa pozreli do tvárí okolostojacich ľudí a názorne im ukázala, ako týchto ľudí vidí Ona sama. Keď sa vizionárky rozhliadli, zbadali, že všetci ľudia majú tváre špinavé, na rozdiel od Panny Márie, ktorá žiarila čistotou.

11. novembra 1990
V tento deň bola už so zvolením otca biskupa na Zvire slúžená svätá omša. V ten deň povedala Panna Mária Ivetke toto posolstvo: "Nemôžem sa pozerať na hriechy Slovenska. Moje deti majú všetkého príliš mnoho, a preto si nectia môjho Syna ani Mňa. Môj Syn zošle na Slovensko pohromu, ale keď sa ľudia obrátia a začnú sa vrúcne modliť, bude sa pohroma odďaľovať."
Niekoľko ľudí z dediny malo sen, medzi nimi aj Ivetkina mama. V tomto sne boli upozornení na pravosť zjavení.

25. novembra 1990
Konal sa obrad posvätenia novopostaveného kríža. Pri posväcovaní, po modlitbe svätého ruženca, všetci prítomní videli na slnku zvláštne nadprirodzené úkazy, pripomínajúce fatimský slnečný zázrak: slnko, do ktorého bolo možné bez ťažkostí pozerať, rotovalo, vyžarovalo sústredené kruhy v rôznych farbách dúhy, černelo, opäť zosvetlelo, chvelo sa a menilo polohu. Okolo neho sa vytvoril veniec malých satelitných sĺnk. Tieto javy pozorovalo 2000 až 3000 ľudí, vrátane starostu a miestneho kňaza. Javy sú zachytené i fotograficky. Na tomto mieste sa vyskytli aj neskôr.

2. decembra 1990
Panna Mária povedala: "Na uzdravenie z telesnej a duševnej choroby treba sa denne modliť celý svätý ruženec (15 desiatkov), postiť sa v stredu a piatok a piť vodu z prameňa z hory." (Dodala ešte, že nie všetci chorí budú uzdravení.)

8. decembra 1990
Dievčatá sa Panny Márie opýtali, ako budú ľudia chodiť na horu, keď príde sneh a mráz, pretože tam bývajú kruté zimy. Panna Mária odpovedala: "Nebojte sa ani snehu ani mrazu a vetra a príďte ku Mne. Ja som ešte nikomu neublížila, len pomohla."

9. decembra 1990
Ivetka požiadala Pannu Máriu, či by nemohla urobiť nejaký viditeľný zázrak, aby ľudia zjaveniam uverili. Panna Mária zvážnela a povedala: "Zázrak príde v pravý čas."

23. decembra 1990
Panna Mária povedala: "O krátky čas príde viditeľné znamenie."

25. decembra 1990
"Mám rada všetkých ľudí, ktorí sa modlia ruženec, ale aj tých, ktorí Ma urážajú. Podstatné je, aby ste mali u Boha mnoho dobrých skutkov."

30. decembra 1990
"Dajte urobiť medailóniky, na ktorých na jednej strane bude moje meno, ktoré som vám už povedala, ale len začiatočné písmená. Pod ním moje čisté žiariace Srdce a biela ľalia - znak mojej čistoty. Na druhej strane nech som Ja so svojím Synom v náručí. Medailóny nech nosia ľudia, ktorí majú úctu ku Mne a môjmu Synovi. Kto bude nosiť tento medailón, ctiť si moju čistotu a vzývať Ma pod menom Nepoškvrnená Čistota, tomu vždy pomôžem, keď poprosí o pomoc."

20. januára 1991
Panna Mária povedala: "Katastrofa v Perzskom zálive vôbec nie je vôľa Božia, pretože nad svetom vládne už niekoľko rokov diabol. Ak budete, deti moje, očakávať katastrofu, tak príde. Ale ak sa tomu vzopriete, odhodláte sa a úplne sa oddáte do Božích rúk a budete sa modliť: "Staň sa vôľa Božia! - katastrofa vás obíde, pretože Ja prídem v pravý čas. Som vaša milovaná Matka a svojim drahým deťom radím, aby v tejto dobe nosili pri sebe posvätené veci, pretože diabol potom nad vami nebude mať takú veľkú moc."

3. februára 1991
"Ja budem stále pri vás, ale moju prítomnosť pocíti iba ten, ktorého modlitby vychádzajú z čistého srdca a sú úprimné."

17. februára 1991
"Musím nad vami plakať, pretože blúdite v hriechu."
Niekto dievčatá poprosil, aby sa opýtali na Turzovku. Mária odpovedala: "Želám si, aby bol na Turzovke postavený kostol."

24. februára 1991
"Modlitba je veľká zbraň, ktorou si možno čokoľvek vydobyť, no len ak vychádza z čistého a úprimného srdca. Niektorí ľudia si Pána Boha predstavujú ako sudcu. No nie je to tak, lebo On je dobrý a milosrdný Otec neba i zeme."

7. apríla 1991
Svätá Panna zverila Ivetke tajomstvo, ktoré sa týka Slovenska.7. júla 1991
"Keď máte pokušenie, uvedomte si, že Ja som vždy pri vás a vtedy sa modlite: Nepoškvrnená Čistota, pomôž mi zachovať čistotu môjho srdca!"

4. augusta 1991
Na hore Zvir sa zišlo viac ako 100 tisíc pútnikov.8. septembra 1991
"Božia návšteva je už blízko, a preto hľadajte lásku."3. novembra 1991
"Naučte sa ďakovať, lebo môj Syn Ma sem už viac nepustí. Ďakujte Nebeskému Otcovi za všetko, čo vám dáva."5. januára 1992
"Modlím sa za to, aby ste viac načúvali Bohu, čo od vás chce, lebo nie vždy chce Boh to, čo chce človek."

5. apríla 1992
"Ďakujte za kríž."

5. júla 1992
"Kto si myslí, že vlastní zlato na zemi, nemá nič."8. novembra 1992
"Prosím vás, modlite sa... Ani neviete, ako veľmi vám to pomôže. Máte tak málo času!"

4. apríla 1993
"Znovu vás prosím, zmeňte svoj život, úplne ho obetujte Bohu, pretože len tak sa váš život stane večným. Ó, deti, naučte sa hovoriť toto: Staň sa Tvoja svätá vôľa všade a vo všetkom, lebo v Tebe je ukrytý večný
Pokoj".

9. mája 1993
"Ani len neviete, koľko tento svet potrebuje obety. Prosím, prinášajte obety za druhých s láskou."

6. júna 1993
"Začnite sa viac rozprávať s Otcom ako o Otcovi, aby vaše slová boli sväté, aby vaše slová robili zázraky. Ježiš chce cez vás robiť zázraky. Miluje vás a čaká."

4. júla 1993
"Malé duše, zdvojnásobte svoje modlitby a začnite sa skutočne postiť. Ani len neviete, ako potrebujem vaše modlitby a pôsty na obrátenie poblúdilých! Prosím, pomôžte Mi!"

3. októbra 1993
"Vpustite do vašej modlitby Ducha Svätého! Ani len neviete, koľko zvláštnych milostí pre vašu dušu prinesie rozjímanie nad tajomstvami svätého ruženca."

6. februára 1994
"Prosím, nechajte sa upokojiť Ježišom. Ste naplnení hlukom a nepokojom tohto sveta, a pritom zabúdate byť pokorní a tichí pred Bohom. A tak necítite, čo vo vás chce urobiť eucharistický Ježiš. Čo vo vás chce urobiť modlitba."

8. mája 1994
"Veľa rozprávate o Bohu, ale málo Ho žijete. Nenechali ste ešte svoje skutky, svoje srdce a svoje slová dozrieť v láske. Tento svet je chorý, lebo je naplnený hnusom a nečistotou. Nechcite myslieť ako tento svet. Nechcite túžiť po tom, po čom túži tento svet."

3. júla 1994
"Zmeňte svoj život! Počujte hlas svojej Matky... Nežite tak, že si nevšímate veľkú starostlivosť, ktorá je o každého jedného z vás. Nežite ako tí, čo vidia, a predsa sú slepí, ako tí, čo počúvajú, a predsa sú hluchí."

7. augusta 1994
"Milujem vás takých, akí ste. Každý môj syn a dcéra nech Mi povie: 'Mama, a teraz chcem žiť ináč. Chcem ísť k Otcovi a úplne Ti dôverujem, že ma k Nemu privedieš.' Tento svet vás nikdy neurobí šťastnými."

4. septembra 1994
"Hovorte tak: Otče, daj, aby som každého dokázal prijímať ako brata a sestru."

4. decembra 1994
"Aj keby vás opustili vaši najbližší, Ja stále ostanem s vami."

8. januára 1995
"Prosím, darujte Mi vaše problémy a starosti, lebo iba Boh vás vie od nich oslobodiť. Modlite sa túto modlitbu: 'Bože, odovzdávam Ti celú svoju minulosť a vkladám do Teba celú svoju budúcnosť. Ďakujem Ti za dnešok, ktorý mi dávaš. A ďakujem Ti preto, lebo si so mnou a môžem sa radovať, lebo viem, že Ty si ma nikdy neopustil.' Prosím, proste Boha, aby vám dal pochopiť túto modlitbu. A tak vaše srdce zaplaví jednoduchá detská radosť každý deň."

5. marca 1995
"Prosím Boha o jedinú vec. A to, aby vo vás nechal svoj pokoj. Tento čas je zlodejom pokoja. Prosím, povedzte Bohu: 'Milujem, a preto ľutujem. Milujem, a preto odpúšťam. Milujem a to je môj pokoj.'"7. mája 1995
"Prosím, prosím, prosím, rozmýšľajte nad mojimi slovami. Zmeňte svoj život, ale urobte to kvôli láske. Zmeňte ľudí okolo seba, ale urobte to s láskou."

6. augusta 1995
Na piate výročie zjavenia Panny Márie v Litmanovej, prišlo sem vyše 100 tisíc pútnikov. Po zjavení sa Katka Češelková obrátila na pútnikov slovami: "Panna Mária pri dnešnom stretnutí bola oblečená celá v bielom. Nemala ani ruženec, ani korunu. Bola bosá. Bola veľmi vážna. Chcem vám povedať, že Ona stále zostáva tu, na tejto hore. A stále bude pomáhať každému jednému z vás..."
Ivetka Korčáková tlmočila posledné posolstvo Panny Márie: "Sláva Isusu Christu! Panna Mária dnes povedala: 'Moje drahé deti! Toto moje zjavenie tu je posledné. Milujem vás. A ďakujem všetkým za to, čo ste tu pre Mňa urobili. Moje milované deti! Takto som to chcela, aby vás to prebudilo zo sna prázdnoty. Aby ste pochopili, že potrebujete obrátenie. Pre túto dobu potrebujete obrátenie! Prosím, prosím! Zostávam na tejto hore prítomná. Začnite teraz uvažovať nad mojimi posolstvami! Zostaňte v mojom srdci pre túto dobu! Pretože potrebujete byť viac jednoduchí a ostražití. Prichádza doba, ktorá je už tu. Zostaňte teda ako deti. Úplne slobodní pre Boha. Prosím, rozmýšľajte nad tým, čo hovorím! Ja vás milujem a čakám na vás v Nebi".
Zvirom sa ozval plač. Nebo bolo nádherne blankytné.
Po chvíli slzavého ticha sa ozvala Ivetka: "Chcem vám ešte niečo povedať... Keď som tu po tie prvé nedele stála a hovorila posolstvo, tak som niekedy mala pocit, že tie slová nás úplne obchádzajú. A že nezasahujú do nášho vnútra. Tak som veľmi prosila za obrátenie. Najprv pre seba, aby som sa dokázala obrátiť, a potom pre vás všetkých.
Tuná sme sa síce modlili, a to je pekné, ale prišli sme domov, a náš život zostal rovnaký. Panne Márii šlo o to, aby sme sa obrátili. Šlo o to, aby sme zmenili svoj život. Pretože, keď sem teda prišla, je to vážne. Bez toho, aby nás chcela strašiť.
Keď tu nebudeme pozerať na nikoho a môžeme Bohu povedať: 'Bože, obráť ma, pretože chcem, aby som nežil ja, ale Kristus vo mne, potom môžeme obrátiť svoje okolie. Len vtedy, keď začneme od seba. Nemôžeme žiadať, aby sa niekto obrátil, pokiaľ nezačneme od seba samých... Toto zjavenie bolo pre mňa veľmi zvláštne, pretože Panna Mária povedala: 'Dotkni sa nohy, ktorá rozšliapne hada.' Tak som Ju poslúchla." (Ivetka na túto výzvu Panne Márii nohu pobozkala.)
(Počas modlitby sv. ruženca na Zvire krúžil nad miestom zjavenia jastrab, ktorý v zobáku niesol uloveného hada.)
Katka vyjadrila svoje pocity slovami: "Mnoho som zažila pri tomto zjavení, ale o tom teraz nechcem hovoriť, necítim sa na to. Možno raz príde čas, keď to poviem."
Neskôr sa Ivetka ešte viackrát vyjadrila k posolstvám: "Príde niečo, čo svet ešte nezažil, a ani nezažije nikdy potom, pretože my potrebujeme očistu. Panna Mária prichádza a zjavuje sa a dáva ti posolstvá, ale teba to nezaujíma. A potom príde a plače. Plače krv, ale teba sa to netýka. Čo myslíš, čo iné ťa preberie? Všetko to, čo príde, Boh dopustí iba z lásky, pretože ty nie si schopný sa obrátiť vtedy, keď ťa Boh o to prosí...! A očistenie znamená, že nebudú existovať vlažní. Buď som pre Boha, alebo proti Bohu. Neexistuje nič medzi tým. Buď - alebo. To je očistenie. A v tomto období zomrú mnohí zlí a mnohí dobrí. A nehovorím to preto, aby si sa bál! Ale preto, aby si, keď ten čas príde, zachoval pokoj. A Ona to hovorí len preto, lebo vidí, čo prichádza.
Viem, že klamstvo, ktoré príde na tento svet, bude také veľké, že otrasie najsilnejšími. Najsilnejšími! Bude to klamstvo, ktoré tento svet ešte nezažil. Pretože Cirkev sa potrebuje očistiť. Rozumieš? Ale keď ostaneš pri svojej Mame, vtedy ťa to klamstvo nemôže strhnúť. Budú mnohí tí, ktorí toto klamstvo budú nasledovať." (Ivetka k pútnikom, Litmanová 4. 11. 1995)
"My nemusíme toho veľa počuť o budúcnosti. Ale vieme, že tie časy budú až také ťažké, že tí, ktorí sa nemodlili, nebudú už mať síl sa modliť. A keď sa nemodlím, tak nemám nádej. A keď som bez nádeje, tak som zúfalý človek." (príhovor Ivetky k pútnikom 6. 1. 1996 v Litmanovej)
"Panna Mária nám hovorí: 'Doba, v ktorej žijete, je veľmi vážna.' A myslím, že to každý z nás viac či menej môže vo svojom vnútri cítiť. Môže cítiť taký vnútorný boj, a je možné v tých najmenších situáciách povedať áno, alebo nie. Pôsobenie zla je naozaj silné! Ale Boh na druhej strane nám, prirodzene, chce dať mnoho milostí. A tým, že sa to tak veľmi stupňuje, my naozaj žijeme na nejakom prelome a v čase, ktorý je veľmi rozhodujúci." (Ivetka v Litmanovej 7. júna 1997)
"A prosím, modlite sa za to, aby sme sa tu mohli počuť na budúci mesiac, a tiež v ťažkých časoch. Ďakujem vám!" (Ivetka, Litmanová 6. 1. 1995)
"My ľudia máme strach pred tým, čo príde... A predsa, človek aj cíti, že niečo také musí prísť... Táto doba je veľmi vážna. Naozaj vážna. Nepotrebujem hovoriť viac, aby vás to obrátilo. Keď ľudí kedysi neobrátilo to, že vstávali z mŕtvych, že videli rozmnoženie chleba, uzdravenie malomocných, tak vám nepomôžem k obráteniu, keď začnem hovoriť o tom, čo všetko má prísť. Pretože obrátenie zo strachu trvá vždy krátko. Človek sa skutočne obráti, keď sa obráti na lásku." 
"Vnútorný pokoj... To, čo nám berie náš pokoj - je vždy hriech... že sme dovolili, aby láska bola zranená... nič na svete nie je hodné toho, aby ti zobralo pokoj... prvý plod pravej modlitby je vždy pokoj... Každý akt našej pokory Boh odmení svojím pokojom. Ja aspoň vždy potom, keď som padla, alebo keď sa stalo niečo, čo som nechcela, aby sa stalo, keď som znovu pozrela na Boha, tak som musela vstať a ísť ďalej. Potom som vždy cítila veľmi hlboký pokoj... Pokoj je príliš vzácna vec na to, aby sme ho napájali na niečo vonkajšie. Pokoj nie je závislý od ničoho. Ten sa týka mojej najhlbšej túžby... pokiaľ mám túžbu po Bohu... potom Boh bude viesť moje vonkajšie kroky. Je to dôvernosť medzi mnou a Ním. Vidíme, že je veľa zla vo svete. Ale cítime, že ešte predsa niečo musí prísť. Príde čas, keď sa bude musieť každý rozhodnúť, či pôjdem s Bohom, alebo proti Nemu... A k tomuto bodu musí prísť v celom ľudstve. Keď k niečomu takému príde, bude to aj preto, že človek bude nútený sa rozhodnúť. Ale bude to len z čistého milosrdenstva. Vtedy vybuchne všetko to, čo možno doteraz skrývame. Nechcem povedať, že to bude horšie. Bude to také, že si to neviem predstaviť. Nebude to ľahké, ale každý, kto sa bude modliť, kto začne teraz, kto sa ako dieťa skryje u Márie, ten prežije. Tých, ktorí budú veľmi blízko Márie, to len znovu očistí. Viac a viac. Preto tá doba bude mať svätých, akí ešte nikdy neboli." (Ivetka, Litmanová 6. decembra 1997)

Mária v Litmanovej nabáda výhradne k láske, pokoju, zmiereniu a k vnútornému duchovnému prerodu. Pri osobnom stretnutí, zvlášť s vizionárkou Ivetkou priam šokovalo, že toto dievča, fyzicky iba dospievajúce, sa vo veciach duchovného poslania človeka dokázalo vyjadrovať vetami, ktoré by ťažko vyhľadávala aj inteligentná a vzdelaná dospelá žena.
Katka: "Panna Mária mi povedala, že môj život bude ťažký a že budem prinášať veľké obete, ale že Ona ma nikdy neopustí a bude mi pri všetkom pomáhať. Tak to určil Boh. A ja Ju naozaj cítim."

Pútnici na Zvire videli množstvo úkazov.

Mgr. Oľga Gromová, Bojnice:
"Som učiteľka slovenského jazyka a dejepisu. V roku 1991, 6. septembra, som bola s celou rodinou v Litmanovej. Keď sme schádzali z hory, zbadali sme viacerých ľudí kľačať a modliť sa. Niektorí nás upozorňovali na slnko. Ja som ho videla zelené. Guľa sa krútila, približovala, akoby chcela na nás spadnúť, a znovu sa vzďaľovala. Vnútri som zazrela akési fliačky. Mne to pripadalo, že majú tvar ruží. Okolo zeleného slnka sa mi javil oranžový kruh. Starší syn videl cez slnko aj kríž. Viacerí ľudia videli kríž. Panne Márii som sľúbila, že sa budem denne modliť ruženec."

Michal Semančík, Spišské Podhradie:
"... mimoriadnu udalosť, ktorú som zažil spolu s manželmi Gadušovými zo Spišského Podhradia a manželmi Furmanovými z Domaňoviec na hore Zvir v Litmanovej. Bolo to v júni 1992. Keď som sa blížil k lesu, ešte som sa z diaľky lúčil s týmto vzácnym miestom. Zrazu 4 ženy za mnou pozerali do fliaš, v ktorých mali nabratú vodu. Keď som u prvej zbadal, že v strede fľaše má sviecu, čo horí, zmocnil sa ma úžas. Ďalšia žena mala vo fľaši žiariaci kríž, na ktorom bolo aj umučenie. Táto žena fľašu aj obrátila, avšak kríž ostal neporušený. Tretia žena mala vo fľaši bielu Hostiu a štvrtá zlatý kalich s umeleckými ozdobami. Moja suseda vybrala z tašky svoje fľaše s vodou a tak isto aj ich známa, pani Furmanová. V ich fľašiach sa objavili v slnku také isté obrazy. Ja som sa rozhliadol po okolí, či neuvidím niekoho s fotoaparátom, ale už som nikoho nevidel."

Etela Kolečanská, Spišská Nová Ves:
"Bolo to 4. júla 1992. Po ruženci som v tichu čakala na posolstvo. Zrazu pozriem hore... Okolo slnka sa vytvorila rubínová žiara, prechádzajúc do bledofialova a zo slnka sa stala prekrásna biela Hostia. Okolo nej bol prstenec. Potom sa Hostia rozostúpila napoly a na slnku sa vytvoril kríž, potom silueta Panny Márie, srdca a nakoniec jasličky. Rubínová farba sa zmenila na zlatú a vytvorila monštranciu bez podstavca. Keď som sa potom pozrela na ľudí, videla som na ich šatách žlté fľaky a na tvárach fialové a čierne.
Vravela som: Matička, ja som sem prišla, lebo si nás volala. Nič som nechcela vidieť, ale vďaka, vďaka!"

Mária Igazová, Rybany:
"Na tretie výročie zjavenia v Litmanovej som videla úkaz - fľaky na tvárach okolostojacich. Aj som sa o tom zmienila nahlas, trikrát, ale nikto nereagoval."

Eleonóra Cibirová, Prievidza:
"Na púti v Litmanovej 8. augusta 1993 sme so sestrou a neterou boli svedkami toho úkazu na slnku, ktoré vyzeralo ako Hostia a ktoré kmitalo a okolo neho sa striedali rôzne farby. Nakoniec sa zo slnka spustili tri široké zlaté lúče, ktoré siahali až na zem. Jeden z nich padol na ľudí, ktorí išli pred nami a tiež mali zlaté šaty a vlasy."

Jolanta Trávniková z Trenčína a Zita Gašparíková zo Šaštína, nezávisle od seba videli v zamrznutej vode z Litmanovej kalich.Peter Jedlovec z Trnavy uvidel v zamrznutej litmanovskej vode obraz srdiečka s plameňmi (ako na medailóne z Litmanovej) a obraz Panny Márie s Ježiškom v náručí.Mária Funciková z Nitry videla v zamrznutej vode z Litmanovej kalich, Božské Srdce a kalich s Božím Telom.

Milena Pappová z Košíc:
"Predtým som žila bez Boha, ľahkomyseľným životom. Chodila som po diskotékach, môj život bol prázdny. Bojovala som proti tomu takto: Chodila som každý deň na svätú liturgiu, modlila som sa. Eucharistia sa stala mojím liekom. Chodila som aj k našej Nebeskej Matke, sem do Litmanovej. Bola som tu aj v novembri 1994. Keď bolo zjavenie, kľačala som a videla biele šaty, okolo modré ako plášť. Keď potom Ivetka s Katkou hovorili, ako bola Panna Mária oblečená, bolo to tak, ako som to videla."