Narodený 8. júna 1956 - Haniska pri Košiciach

Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom súčasnej slovenskej literatúry, renomovaný básnik, prekladateľ, novinár, vydavateľ, šéfredaktor časopisu Kultúra, dvojtýždenníka závislého od etiky, autor libreta (veľpiesne) pôvodnej slovenskej opery Šavol. Vyštudoval na oddelení poézie Literárneho inštitútu A. M. Gorkého v Moskve. V rokoch 1983-1990 pôsobil ako vedúci redakcie Pôvodná tvorba vydavateľstva Smena. Dva roky redigoval v Spolku sv. Vojtecha obnovený mládežnícky mesačník Plameň. Na prelome rokov 1992-1993 pôsobil na Ministerstve kultúry SR. V rokoch 1993-1998 bol poradcom prezidenta SR. Od roku 1998 založil, vydáva a rediguje časopis Kultúra. Venuje sa literárnej kritike.

Poézia Teodora Križku zasahuje všetky sféry ľudského života, ktoré v nej vystupujú tak bytostne a tak presne, akoby v sebe zhŕňala nevyčerpateľné Tajomstvo stvorenia a Tajomstvo vzťahu medzi Bohom a človekom. A zároveň je to poézia plná obdivu a pochopenia tohto Tajomstva, že každá báseň je vlastne živnou pôdou pre báseň ďalšiu, z ktorej tryská a vyvstáva ďalší nápad a ďalšia , tá istá a predsa inakšia syntéza; tak, ako nikdy nekončiaca reťaz obdivu k Zázraku.

Okrem toho, že Križkove básne obsahujú hudbu tak citeľne skrytú nielen v rýmoch a rytmoch, či vo farbe hlások a slov; hudba je prítomná aj v jeho myšlienkach, keď dokáže bravúrne opísať okamih a dodať mu výlučnú básnickú formu, akoby sa v citoch schovaných za strofami, skutočne ozývali rôzne hudobné nástroje.

Veľkú pozornosť si zaslúži aj jeho pochopenie vzniku umenia a jeho prepojenosť s náboženstvom - veď oboje sú rečou Ducha. Tu nejde iba o fascináciu umením literárnym. Teodor Križka si veľmi dobre uvedomuje dôležitosť hudby, ale aj výtvarného umenia. Nezabúda ani na úchvatný vesmír stavebných slohov, sochárstva, ba nájdeme uňho básne o ľudovej výrobe.

No a práve prvok ľudový, keď si básnik uvedomuje Boha aj v inej, ľudovej, ba i predkresťanskej kultúre, nájdeme uňho tiež. Používa stavebné prvky balady a zdôrazňuje zjavenie náboženstva a skrytosť mýtu.

Tak, ako v podobenstve o zelenejúcich sa listoch figovníka a rozpoznanej nadchádzajúcej jari, aj Teodor Križka rozpoznal nebezpečenstvo sveta a hrozbu obrovskej nespravodlivosti a nešťastia, ktorá sa bude konať na veriacich - a na živote. A pred tým varuje na stránkach svojho časopisu a aj to dokonca s takou svätosťou, že skutočne bez výnimky neodsudzuje človeka, ale negatívny jav. Táto povahová stránka, vypestovaná mnohou bolesťou a zapieraním len potvrdzuje jeho veľkosť. Ako i to, že voči deštrukcii stavia obranný val láskavosti a krásy celým svojím dielom a skutkami.

Za povšimnutie stojí aj pozoruhodný politický prehľad a štátnické myslenie s presným poznaním tradícií a tendencií vývoja Slovenska, Slovanstva, celej Európy i sveta - takéto prehľadné a syntetické myslenie má skutočne len málokto, čo v dnešných časoch dezinformácií a mediokracie platí v ešte väčšej miere.

Básnické zbierky:
Zaklínanie jari (Slovenský spisovateľ 1983)
Pokojná v nepokoji (Smena 1986)
Slnečná noc, mesačný deň (Slovenský spisovateľ 1987)
Večernica Ranná hviezda (Petrus 2001)
Pošepkala vločka nehu do oblôčka, (Don Bosco 2001)
Smädná voda (Petrus 2004)
Srdce Sizyfos) - kniha autobiografických esejí a veršov (Daka 2006)
Bozk slzou (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008)
Skorocely (Bernolákova spoločnosť národného obrodenia a porozumenia 2008)
Libreto k pôvodnej opere ŠAVOL (2008)
Beata Nox (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2009)
Krehkosti (Spolok slovenských spisovateľov 2009)
Kresbička drobná navždy visí v ráme (Factum Bonum, 2010)
Rosa z pavučín (Spolok slovenských spisovateľov, Bratislava 2011)

Preklady:
Z ruštiny preložil poéziu Arsenija Tarkovského Kniha trávy (Slovenský spisovateľ 1989)
Borisa Pasternaka Plačúci sad (Slovenský spisovateľ 1990).
Kniha poézie karpatskonemeckého básnika Ervína Kaethana Pohla Piesne mŕtvym deťom. V jazykovej spolupráci s Vincentom Šabíkom z nemčiny preložil Sonety Orfeovi, vrcholné dielo básnika Rainera Mariu Rilkeho (Daka 1999).

Zostavené výbery z diel:
Zostavil výber z mladej slovenskej ľúbostnej poézie Z tmy svieti tvoja dlaň (Smena 1986), výber z poézie exilového básnika Karola Strmeňa Sfinga spieva pri jasličkách (Smena 1991). Časopisecky publikoval okrem iných aj preklady poézie moravského básnika Jana Zahradníčka, Jakuba Demla. Zostavil výber z poézie a publicistiky Jevtušenka Len aby z toho niečo nebolo, na ktorom participoval aj ako prekladateľ (Smena 1988). V jazykovej spolupráci s Vincentom Šabíkom z nemčiny preložil Sonety Orfeovi, vrcholné dielo básnika Rainera Mariu Rilkeho (Daka 1999). Editorsky pripravil do vydania rozsiahle monumentálne Dielo Poézia Próza neprávom prehliadanému velikánovi ducha Mons. Jozefovi Tóthovi. (Slovenský spisovateľ 2010)

V rukopise má niekoľko ďalších kníh Žiť o tebe, Lotor po pravici, Jedna ovca zo sta, Milovanie s Danaé...

Ocenenia:

- Zlaté pero 2007 - európska cena za zásluhy o zvrchované Slovensko, Zurich
- Ďateľ 2006 - cena za etiku žurnalistiky

Teodor Križka - predseda poroty celoslovenských literárnych a recitačných súťaží:
- O cenu Slovenského učeného tovarišstva, Trnava
- Jurinova jeseň, Čadca
- O dúhovú lampu v krajine Zázračno, Žilina
- Kátlovce Paľa Ušáka Olivu